Prolegomena alebo pozvanie k čítaniu Platónovho Gorgia


Kalaš, A.: Prolegomena alebo pozvanie k čítaniu Platónovho Gorgia. In: Ostium, roč. 14, 2018, č. 1.


obalka_kalas

Ulrich Wollner: Prolegomena k Platónovmu dialógu Gorgias. Banská Bystrica: Bellianum 2017, 73 s. (elektronická publikácia na CD).

Knižka nesie honosný názov „Prolegomena“. Tento termín sa u nás v názvoch publikácií používa málokedy. A to na škodu autorov, publikácií i samotných čitateľov. Zvyčajne ho autori nahrádzajú slovami ako „Úvod do …“, „Uvedenie do problematiky …“ či „Náčrt …“. Ako gréčtinár si na tomto mieste nenechám ujsť príležitosť etymologizovať. Slovo je trpným príčastím slovesa προλέγω, ktoré znamená: 1. povedať niečo na začiatok, 2. predpovedať, 3. vysloviť niečo ako prvý princíp, základ či ako zásadu. Tvar προλεγόμενα je neutrum plurálu príslušného pasívneho príčastia a v prípade vedeckého pojednania znamená „to, čo je povedané na začiatku ako niečo zásadné, základné a principiálne“. Nejde teda o jednoduchý úvod do problematiky, teda  uvedenie pre začiatočníkov či adeptov o príslušnú predmetnú oblasť, ale o fundovanú a dôkladnú vedeckú prácu, ktorá je východiskom a referenčným bodom každých ďalších štúdií.[1] A práve tento význam slova Prolegemenon či Prolegomena  dôsledne napĺňa recenzovaná publikácia autora Ulricha Wollnera.

Kniha je komplexnou východiskovou štúdiou, ktorá je nadovšetko užitočná komukoľvek, kto sa bude chcieť serióznejšie zaoberať Platónovým dialógom Gorgias. Celkovo má päť kapitol, úvod, záver a anglické Summary. Výklad je členený veľmi logicky a postupne rozvíja jednotlivé tematické oblasti týkajúce sa predmetného Platónovho diela: datovanie jeho vzniku, dramatický kontext a javisko, štruktúra dialógu, postavy vystupujúce v diele a jeho obsah. Takáto premyslená kompozícia autorského textu vnáša poriadok do mimoriadne komplexného a zložitého Platónovho dialógu, ktorý je najvýznamnejším politickým dielom pred Ústavou.

Každú z uvedených bádateľských oblastí autor pertraktuje nadovšetko komplexne. Podáva vyčerpávajúci prehľad názorov prevažne anglosaských autorov ku každej téme, podtéme či čiastkovému problému. Svedčí to o nepredstaviteľnom množstve práce s veľkým množstvom sekundárnej literatúry, ktorej zoznam má úctyhodných 10 strán. To predstavuje nespornú výhodu pre kohokoľvek, kto bude chcieť niečo – samozrejme fundovane a vedecky –  napísať o Platónovom Gorgiovi. Potenciálny autor sa už jednoducho nebude musieť prehrabávať v nezdolateľnom množstve interpretačnej literatúry, ale konkrétne referencie nájde vo Wollnerových  Prolegomenách. Daný zdroj si v čase internetu, elektronickej komunikácie a databáz zaiste ľahko vyhľadá.  Obrátenou stranou mince tohto vyčerpávajúceho „dokumentaristického“ prístupu je však skutočnosť, že Wollnerov text len málokedy dáva definitívne a teda aj „uspokojivé“ a „uspokojujúce“ odpovede. Tak napríklad zvedavý čitateľ sa nedozvie, kedy dialóg Gorgias vznikol, ale len to, ktorí autori kladú dobu jeho vzniku pred prvú cestu na Sicíliu, ktorí po tejto ceste a ktorí argumentujú v prospech tézy, že časť dialógu vznikla pred a časť po nej (str. 7-8). V tomto kontexte musím spomenúť, že ako pochybná mi pripadá autorova snaha rozhodnúť problém relatívneho datovania dialógu Gorgias odvolaním sa na autoritu Platónovho Siedmeho listu (str. 13). Už dávnejšie bolo predsa dokázané, že  historická autenticita tohto listu je nanajvýš problematická. Definitívnu odpoveď sa nedozvieme ani na jednoduchú otázku, aká je základná problematika dialógu Gorgias. V 5. kapitole sa dozvedáme o rôznych alternatívnych návrhoch tém a podtém, ktoré podľa mienky najrozličnejších autorov dialóg rieši. Namiesto toho, aby autor o uvedených názoroch kriticky rozhodol, podáva tak trochu alibistický záver: dialóg Gorgias je podľa neho „multitematický“ a nemožno podať jeho hlavnú tému.

Pri hyperkritickom čítaní sa bude azda niekomu zdať Wollnerova práca ako majstrovsky zostavený kompilát cudzích názorov. Ale ak budeme spravodliví, zistíme, že to zďaleka nie je tak. Na nejednom mieste zaznieva autorov súd a rozhodnutie sporných otázok.  Pozornému čitateľovi napríklad neunikne, že na str. 26 zaujíma autor rozhodcovské stanovisko medzi prezentovanými bádateľskými postojmi voči úlohe Sokratových dialektických manipulatívnych techník. Na tomto mieste čítame: „Podľa môjho názoru bolo cieľom Sókratových dialektických manipulácií pôsobiť na uvedomenie si chybného postoja spoludiskutujúceho …“.  Voči niektorým postojom sa autor zasa ostro vyhradzuje (ibidem): „Nesúhlasím teda s interpretáciou Jyl Gentzler (1995, 23), podľa ktorej má pre
Platónovho Sókrata skúmanie problémov prednosť pred skúmaním osôb.“ Podobné rozhodnutie sporu bádateľov, konkrétne o tom, aký názor mal Platónov Gorgias na etický rozmer rétoriky, poskytuje autor aj na str. 37: „Podľa môjho názoru Gorgias bol presvedčený, že dobro a zlo nepatria do predmetu rétoriky, ale jeho status učiteľa rétoriky ho zaväzuje k tomu, aby túto tézu pred plným auditóriom a najmä pred Sókratom zastával. Nesúhlasím teda so závermi Jamesa Doyleho, podľa ktorého Gorgias nemal žiaden názor.“

V recenziách sa hodnotitelia zvyknú vyjadriť aj k formálnej, jazykovej a štylistickej stránke diela. Ani ja si nenechám ujsť túto príležitosť, pričom uvediem aj zopár nájdených lapsusov. Netuším, prečo vydavateľstvo Bellianum nevydalo publikáciu v klasickej knižnej podobe, ale len ako CD nosič. Asi k tomu viedlo vydavateľa (a možno aj samotného autora) ekonomické, a snáď aj časové hľadisko. Univerzitné vydavateľstvá musia predsa šetriť a autori potrebujú monografické výstupy do grantových správ, pre kariérny postup a najmä – každoročne – ako podklad pre ekonomické „kvantifikovanie“ katedier. Voľba formy elektronickej publikácie je preto pochopiteľná a snáď aj akceptovateľná, i keď reálna dostupnosť príslušného CD pre všetkých potenciálnych záujemcov je diskutabilná. V notebookoch predsa výrobcovia stále viac a viac upúšťajú od vstavaných mechaník. Dôvod je jednoduchý. Všetko, čo bolo predtým na nosičoch, je dnes na internete. Viem, že umiestniť Wollnerovu elektronickú publikáciu na niektorej internetovej stránke kvôli autorským právam jednoducho nie je možné. Preto si skôr myslím, že vydávaniu kníh na CD nosičoch odzvonilo a budúcnosť patrí akademickému publikovaniu na vydavateľských portáloch, ako je napríklad Elportal Masarykovej Univerzity v Brne.

Jazyková stránka publikácie je na dobrej úrovni a potešujúci je aj fakt, že text prešiel štandardnou jazykovou korektúrou. Napriek tomu si ako klasický filológ neodpustím zopár dobromyseľných poznámok k citovaným tvarom v starej gréčtine. Nechápem, prečo používa autor na str. 21 genitívy gréckych slov πολέμου και μάχης, keď má v príslušnej vete očividne na mysli nominatívy týchto gréckych výrazov. Na strane 25 by bolo azda vhodnejšie citovať v gréčtine tvar ἕνεκα τοῦ λόγου, a nie iba τοῦ λόγου, keďže v preklade príslušnej pasáže je spojenie „pre diskusiu“. Na st. 48 a na iných miestach sa autor rozhodol prekladať grécky termín φύσεως δίκαιον ako „prirodzený zákon“. Dovolím si upozorniť, že presnejší filologický preklad, ktorý má zaiste vplyv aj na filozofickú interpretáciu daného pojmu, je „prirodzená spravodlivosť“. Autor bol zrejme ovplyvnený českým prekladom F. Novotného. Mimochodom, nikde v monografii neuvádza dôvod, prečo sa rozhodol „poslovenčovať“ český preklad Platóna, keď v slovenčine máme k dispozícii kompletný Platónov preklad od  prof. Špaňára. Monumentálne dielo tohto nestora slovenskej filológie dokonca záhadne zmizlo aj zo zoznamu použitej literatúry. O ortografickom  zvládnutí citovaných starogréckych pasáží svedčí fakt, že v celej publikácii som našiel len jedinú chybičku týkajúcu sa ostrého prídychu namiesto jemného (str. 51): správne je εὔνοια a nie εὕνοια.

Celkový dojem, ktorý mám napriek uvedeným výhradám z recenzovanej publikácie, najlepšie vyjadruje jedno moje novoročné predsavzatie.  Pri čítaní Prolegomen cez Vianoce 2017 som si predsavzal, že na výberovke Platón, ktorú pre študentov FiF UK otvorím  v zimnom semestri 2018/19, budeme čítať práve Gorgia. Wollnerova knižka je zárukou, že môj kurz v  študentskej ankete hodnotenia kvality výučby snáď celkom neprepadne.

P o z n á m k y
[1] Porovnaj definíciu slova prolegomenon uvádzanú v Shorter Oxford English Dictionary (Oxford University Press 2007): „critical or discursive introduction prefaced to a literary work“. Z histórie klasickej vzdelanosti spomeňme jedno z najslávnejších  prolegomena všetkých čias – dielo Friedricha Augusta Wolfa s názvom Prolegomena ad Homerum z roku 1795. Toto dielo malo epochálny význam pre rozvoj homérskych bádaní v celom nasledujúcom storočí.

doc. Andrej Kalaš, PhD.
Katedra filozofie a dejín filozofie
Filozofická fakulta Univerzity Komenského
Šafárikovo nám. 6
814 99 Bratislava
Slovak Rebublic
e-mail: andrej.kalas@uniba.sk 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *