Xenofón, syn Gryllov z Atén


Xenofón sa narodil v roku 430 pred Kr., možnoo čosi neskôr. Pochádzal z aténskeho obvodu (démos) nazvaného podľahéróa Ercheia. Jeho otec Gryllos patril medzi zámožných občanov. Na vidiekuvlastnil väčšie hospodárstvo, aktívne sa zúčastňoval politického životaa v Aténach mal mestský dom. 1 O jehomatke, Diodóre, nemáme prakticky žiadne správy, no niektoré jej rysy azda Xenofónpripísal matke Kýra mladšieho – Mandané (Cyrop.1, 3-4). Ako jedináčik dostal Xenofón výbornú výchovu. Lykeion či Akadémia,ktoré sa nachádzali tesne za hradbami Atén, v jeho časoch ešte nebolifilozofickými školami, ale gymnasiami, čiže telocvičňami. Malé detiz dobrých rodín dostali základ výchovy doma, a keď vstúpili dochlapčenského veku, navštevovali gymnasiá, kde sa učili jednotlivé športovéa vojenské zručnosti, aby sa z nich stali obrancovia vlasti schopníbojovať v zovretom šíku. Počas prestávok medzi cvičeniami, ktoré Grécinazývali scholé, sa Xenofón spolus ostatnými vzdelával v hudbe a tanci, recitoval a vykladal Homéraa básnikov, a oboznamoval sa so zákonmi obce a náboženskými povinnosťami.Vzhľadom na svoje vysoké spoločenské postavenie určite čoskoro absolvoval ajvýcvik v jazde na koni. Prvé lekcie zrejme dostal, keď sprevádzal otca prikontrolných cestách na vidiecke hospodárstvo a v dospelosti napísalo jazdectve dva odborné spisy. S otcom sa v rámci výchovy zrejmezúčastňoval aj na symposiách, ktoré usporadúvali poprední Aténčania. Ichnávštevy boli súčasťou výchovy mladého muža tak, ako to môžeme vidieť napostavách Lykóna a jeho syna Autolyka v Xenofóntovej Hostine.Ako vlastník koňa a vzdelaný mladý muž (typický kaloste kagathos anér), 2 ktorýsa stýkal s vysokopostavenými Aténčanmi, bol zaradený do aténskej jazdy –elitnej jednotky tvorenej mužmi z najvyššej spoločenskej triedy.V jazde slúžil aj počas posledného roku Peloponézskej vojny (431-404),v období kedy po porážke Atén jazdectvo podporovalo Spartou dosadenúoligarchickú vládu tzv. tridsiatich tyranov. Pád tejto vlády a opätovné prevzatiemoci demokratmi malo pravdepodobne vplyv na jeho rozhodnutie opustiť Aténya pridať sa k výprave do Perzie. 3


Na Xenofóntovo myšlienkové dozrievanie, okrem jeho otca, pravdepodobne vplývaliviacerí myslitelia, medzi inými sofista Prodikos, známy detailnými skúmaniamijazykových a etických problémov a vynikajúci rečník Isokratés, zakladateľpopulárnej školy politických rečí, všeobecne uvádzaný ako jeho hlavný učiteľrétoriky. Xenofón rétoriku vysoko oceňoval a sám sa veľmi skoro vypracoval nazdatného rečníka, o čom svedčí aj jeho prezývka „attická Músa“ (D.L.2,57), či Cicerónovo tvrdenie, že jeho štýl je sladší než med (Orator 32, de Oratore 20,58). 4 Dobrepoznal dobové rétorické spisy (cf. výklad v Apom. 3,4-13) a sám neskôr napísalchváloreč – enkomion na spartského kráľa Agésiláa.Jednotlivé reči sú zakomponované aj v iných Xenofóntových dielach a súzostavené podľa zásad Thúkydidových (1,22). Nájdeme ich predovšetkýmv historických spisoch – v Gréckychdejinách a v Anabáze. Štýl jehopísania mal blízko k sofistovi Gorgiovi, ktorého možno poznal aj osobne. 5 Okremrečníkov ovplyvnili Xenofóntovo myslenie aj doboví vojenskí a politickívodcovia. 6 Najväčšívplyv na neho však mal Sókratés, ktorého etické a dialektické školeniezjavne prezentuje vo svojich spisoch (jeho žiakom bol pravdepodobnev období medzi rokmi 404-401). Diogenés Laertský zachoval historku, podľaktorej vraj raz Sókratés zahatal v úzkej uličke cestu mladému, veľmiskromnému a nadmieru krásnemu Xenofóntovi a opýtal sa ho, kde sa predávajúrôzne potraviny, keď dostal odpoveď, spýtal sa, kde sa ľudia stávajú dokonalými(kaloi kagathoi),a keď touto otázkou uviedol Xenofónta do rozpakov, povedal mu: „Teda manasleduj a uč sa!“ (D.L. 2,48,6-7)


Prakticky orientovaný a asi aj trochu dobrodružný Xenofón nezostal len prifilozofických debatách, rétorických cvičeniach a aténskej jazde, vďakačomu jeho život nabral na obrátkach. V roku 401, dva roky pred Sókratovousmrťou, sa ako čerstvý tridsiatnik napriek Sókratovmu varovaniu vydal spolus desiatimi tisícami gréckych žoldnierov na vojenskú výpravu, ktorú viedolperzský princ Kýros mladší proti svojmu bratovi Artaxerxovi II. s úmyslompripraviť ho o trón. Cieľ výpravy bol do poslednej chvíle utajovanýa väčšina gréckych žoldnierov vrátane Xenofónta nevedela, že ich úlohoubude rozhodnou mierou prispieť k porážke a zvrhnutiu úradujúceho perzskéhokráľa. Xenofón sa k výprave pridal ako súkromník 7 napozvanie svojho boiótskeho priateľa Proxena, ktorý bol, rovnako ako on, veľkýmKýrovým obdivovateľom (Anab.3,1,4). Pri Xenofóntovom rozhodovaní zohral svoju rolu aj Sókratés – tušiacpolitické dôsledky výpravy (Kýros podporoval Sparťanov v boji proti Aténama Xenofón, ako sme spomenuli, to mal v Aténach kvôli svojej podpore„tridsiatky tyranov“ už aj tak dosť „nahnuté“) poslal Xenofónta do Delf, aby sao ceste poradil s bohom. „Po príchode do Delf sa Xenofón opýtalApollóna, ktorému z bohov má obetovať a modliť sa, aby čo najkrajšie anajlepšie vykonal zamýšľanú cestu a aby sa s úspechom vrátil.“ (Anab. 3,1,6) Keď obdržalodpoveď, vrátil sa späť za Sókratom, no ten mu vytkol formuláciu otázky – malsa skôr opýtať, či je preň vôbec vhodné zúčastniť sa výpravy, alebo či máradšej ostať doma. Ak sa už teda sám rozhodol ísť, potom – povedal mu Sókratés– „musíš urobiť to, čo ti prikázal boh“ (Anab.3,1,8). 


Xenofón obetoval určeným bohom a vydal sa na cestu do Sárd, kde sa spojils Proxenom a Kýrom. Kýrovo ťaženie skončilo v tom istom roku,v akom započalo – jeho zdrvujúcou porážkou pri Kúnaxách neďaleko Babylonu.V rozhodujúcej bitke síce Gréci na svojom krídle zvíťazili a samotnýKýros dokonca poranil Artaxerxa, no vzápätí od kohosi utŕžil smrteľnú ranuoštepom pod oko a bitka dvoch veľkých armád bolade facto rozhodnutá (Anab. 1,8). Gréci saocitli v „prekérnej“ situácii – ďaleko od domova uprostred nepriateľskejPerzskej ríše. Najprv si u Peržanov vyrokovali bezpečný odchod, ale po pártýždňoch pochodu perzský satrapa Tissafernés, ktorý so svojim vojskom Grékovsprevádzal, pozval väčšinu gréckych veliteľov na hostinu. Tam ich proti všetkýmdohodám nečakane zajal, nechal pobiť nič netušiacich stotníkov strážiacichvonku a zajatých veliteľov vzápätí popravil (Anab. 2,5). 8 Peržaniasa nádejali, že Grécke vojsko sa po poprave väčšiny veliteľov a zabitístotníkov morálne zrúti, odovzdá zbrane a podrobí perzskému kráľovi.V noci, ktorá nasledovala po poprave veliteľov, v gréckom vojskunaozaj zavládlo zúfalstvo. Xenofóntovi sa prisnil veštecký sen, 9 vďakaktorému zmobilizoval pár preživších veliteľov a stotníkov, aby sa poradilio ďalšej stratégii. Grécki vojaci, zvyknutí rozhodovať o dôležitýchveciach spoločne, si na ich popud hneď ráno zvolili na miesta popravenýchveliteľov nových. Jedným z nich sa stal aj pomerne mladý a neskúsenýXenofón, ktorý sa čoskoro osvedčil ako výborný taktik a rečník. Po dlhom pochodenehostinnými končinami Malej Ázie, za neustáleho boja s Peržanmia neskôr aj nepriateľskými horskými kmeňmi, po pretrpení hladua snehových búrok sa nakoniec cez Kurdistan a arménske hory drviváväčšina vojska prebila k vytúženému Čiernemu moru pri Trapezunte a odtiaľsa, čiastočne po súši a čiastočne po mori, dostala do Byzantia. Xenofónpopisuje celú cestu s bravúrnym zmyslom pre dobrodružný román vo svojej Anabáze. 10 Okremprerozprávania rečí jednotlivých veliteľov či vyjednávačov, opisov bojovýchstratégií a zbraní rôznych kultúr, tu nájdeme aj popisy geografické –Anabáza je slušným itinerárom; etnologické –charakterizujúce zvyky rôznych negréckych kmeňov (napr. zaujímavíMossynoikovia, Anab. 5,4,26-34);zoologické – týkajúce sa pštrosov, dropov a gaziel vrátane spôsobu ichlovu a hodnotenia kvality mäsa (Anab.1,5,1-4); či botanické – keď nám predkladá vtedy ešte v Grécku neznámejedlé gaštany, pomenujúc ich „ploché orechy, ktoré nie sú vnútri predelené“(5,4,29); alebo nás spolu s ostatnými vojakmi pozýva na ochutnávku piva,ktoré nazýva „víno z jačmeňa“ (Anab.4,5,26). Cenné sú aj Xenofóntove výstižné popisy pováh jednotlivých veliteľova historických postáv. Toto svoje umenie zúročil aj v dielachvenovaných Sókratovi – na rozdiel od Platóna je Xenofóntov obraz Sókratakoherentný vo všetkých jeho sókratovských spisoch (Dorion, 2006, s. 105).


Po odchode z Byzantia zostal Xenofón s časťou vojska chvíľu slúžiťu tráckeho náčelníka Seutha a v roku 399 ponúkol svojich vojakovspartskému vojvodcovi Thibrónovi na pomoc v boji za oslobodenie iónskychmiest z područia perzských satrapov (Hell.3,1,11-28). V roku 396 vstúpil do služieb spartského kráľa Agésiláa, ktorýtiahol proti Peržanom. O dva roky neskôr s ním bojoval pri Koronei,v tzv. Korintskej vojne, proti svojim krajanom spojenýmv tébsko-aténskom spolku. Atény ho za to obžalovali z velezrady, zbavilimajetku a odsúdili do vyhnanstva, pravdepodobne za archonátu Eubúlida,niekedy medzi rokmi 394-393.11 Akoodškodné dostal od Sparty statok južne od Olympie pri Skillúnte v Élide,ktorá bola podrobená Sparte (Anab.5,3; D.L. II,52; Paus. 5,6,5). Xenofón tu prežil viac ako dvadsať rokovs manželkou Filésiou a synmi Gryllom a Diodórom. 12 V pokojisa venoval hospodáreniu, lovu, hosteniu priateľov a spisovateľskejčinnosti. V tomto období sa mu nečakane vrátili aj peniaze z vojnovejkoristi, ktoré si uložil na ceste domov z Ázie u Artemidinhochrámového dozorcu Megabyza. Za ne neďaleko svojho panstva kúpil pozemok, ktorýmu veštbou určil Apollón, a dal na ňom vystavať chrám zasvätený Artemide,pričom sa nechal inšpirovať slávnym Efezským chrámom (Anab. 5,3). Pozemokprináležiaci chrámu upravil podľa vzoru záhrad, ktoré spoznal v Perzii –ich súčasťou boli aj ryby a lovná zver. Bol to prvý park tohto druhuv Grécku (zvaný paradeisos) a jehoopis, ktorý zanechal vo svojej Anabáze, vplýval nastavbu parkov v helenistickej a rímskej dobe. 


V roku 371, keď Téby a Atény v bitke pri Leukterách poraziliSpartu, sa statku opäť zmocnili pôvodní élidskí vlastníci a Xenofón musel spolus rodinou utiecť. Usadil sa v Korinte. Aténčania sa onedlho spojiliso Spartou proti Tébam, vďaka čomu bolo okolo roku 365 Xenofóntovo aténskevyhnanstvo zrušené. Nevieme isto, či sa Xenofón do Atén vrátil alebo zostalv Korinte, v každom prípade poslal oboch svojich synov vychovanýchv Sparte do aténskeho vojska, aby slúžili (podobne ako ich otec)v jazde. Jeden z nich, Gryllos, padol v roku 362 v bitkepri Mantinei a Xenofón bol na jeho hrdinskú smrť patrične hrdý.O jeho otcovskej hrdosti na syna zachoval legendu Diogenés Laertský:Xenofón vraj práve konal obeť, keď k nemu dorazila správa o synovejsmrti. Po jej vypočutí si ihneď sňal veniec z hlavy. Keď sa vzápätídozvedel, že jeho syn padol slávnou hrdinskou smrťou, opäť si veniec nasadil(D.L. 2,54). Aristotelés vraj na jeho počesť nazval svoju prvú – pre nás užnezachovanú – prácu o rečníctve Gryllos. Uvádzalv nej, že mnoho autorov, vrátane slávneho Isokrata, zložilo tisícechválospevov a náhrobných nápisov na Gryllovu hrdinskú smrť (D.L. 2,55 =Arist. fr. 68 Rose). Xenofón sa nemusel hanbiť ani za svojho vnuka – Diodórovhosyna – ktorému dali dedovo slávne meno, a ktorého mesto Efesos poctilookolo roku 306 svojim občianstvom.


Nepoznáme presne rok ani miesto Xenofóntovho úmrtia. Podľa Diogena Laertského(D.L. 2,56) zomrel v Korinte v prvom roku stopiatej Olympiády (roky360/359). Vzhľadom na historické udalosti, ktoré Xenofón spomína v Gréckych dejinách (Hell.4,4,37) a v spise O štátnych príjmoch (Vect. 5,9,12) však musel zomrieť neskôr,pravdepodobne niekedy na konci roku 356. Isté nie je ani miesto, kde zomrel.Najčastejšie sa uvádza spomenutý Korinthos, avšak „súčasní bádatelia čoraz viacberú do úvahy možnosť, že sa Xenofón, potom ako bolo zrušené jeho vyhnanstvo,opäť do Atén vrátil“ (Huss, 1999, s. 402). Záver dlhého a plodného života, nechho už prežil kdekoľvek, zasvätil dopisovaniu a revízii svojho diela, naktorom začal systematicky pracovať asi počas pokojného života na Skillúntskomstatku. Pri písaní sa opieral o svoje staršie zápiskya o rozsiahlu súkromnú knižnicu, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťouvlastnil.


Napriek tomu, že v helenizme a v rímskej dobe sa Xenofóntove spisytešili veľkej pozornosti, 13 častopresahujúcej aj Platóna či Aristotela, novovek ho ako autora pomerne silnopodceňoval. Xenofóntovo vzdelanie a skúsenosti však boli obrovské. Stretolsa s najlepšími z Grékov a barbarov svojej doby. Poznal svojichrodných Aténčanov, rozprával sa s Iónmi v Malej Ázii, s Dórmiv Skillúnte, Sparťanmi, Korinťanmi, ale aj s ostatnými gréckymi národmislúžiacimi v Kýrovej armáde. To sa odrazilo aj na jeho bohatej slovnejzásobe pri používaní synonym odvodených z rôznych dialektov Gréčtiny, čímanticipoval neskoršiu helenistickú literatúru písanú v tzv. všeobecnejGréčtine – koiné. No nielen to,Xenofón poznal aj mnohých vysokopostavených Peržanov, ktorých jazyku sa azda ajpriučil, čo bolo na jeho dobu a postavenie takmer neuveriteľné.V každom prípade v jeho spisoch nájdeme viaceré staroiránske názvya slová – napríklad ako prvý v Grécku použil staroiránske *paridaiza, ktoréprispôsobil gréckej fonológii a morfológii do tvaruparadeisos. 14 Xenofónbol experimentujúcim a širokospektrálnym nielen vo svojom slovníku aštýle, ale aj žánrovo. Zanechal nám odbornú historickú literatúru, filozofickédialógy, historický román, vojnové pamäti, oslavné i obranné reči, odbornépojednania a eseje.


Záverom môžeme spolu s Guthriem rezumovať, že Xenofón bol „…vojak,športovec, milovník vidieckeho života, metodický v práci, zdržanlivý vozvykoch a zbožný vierou prostého a čestného muža. Ako spisovateľ sa vyjadrovaljasným, zrozumiteľným a priamym štýlom attickej prózy k témam, ktorénadchýnajú prinajmenšom svojou rôznorodosťou a ktoré nás v jehopodaní približujú podivuhodne blízko k životu jeho dobya spoločenskej vrstvy“ (Guthrie, 1971, s. 14). Som presvedčený, že aj naXenofóna by sa hodili typicky starogrécke slová jeho staršieho súčasníka –rečníka Lysia – ktoré vyslovil vo svojejPohrebnejreči nad aténskymivojakmi padlými v Korintskej vojne: „Ak má zmysel narodiť sa, tak len pretých z nás, ktorí, hoc s telom smrteľným, zanechali po sebenesmrteľnú spomienku na svoje cnosti“ (Lysias,Epitaphius, 81). 15

 

PrehľadXenofóntových diel 16

Historické spisy
Grécke dejiny (Hellénika – Historia Graeca =Hellenica), historické dielo nadväzujúce na Thúkydida popisujúce rozkveta úpadok spartskej moci v období od r. 411-10 do r. 362 kedy saodohrala bitka pri Mantinei, v ktorej sa stretli Tébania so Spartoupodporovanou Aténami (bitka skončila nerozhodne a nasledujúce nezhodyotvorili cestu macedónskemu živlu).

Anabáza (Kýrú Anabasis – Anabasis),7 kníh, historický „cestopis“ popisujúci výpravu Kýra Mladšieho s oddielomgréckych žoldnierov (tzv. výprava desiatich tisíc) proti jeho bratoviArtaxerxovi II. a opis neľahkej spiatočnej cesty Grékov z Perziek Čiernemu moru; Xenofón ju zverejnil pod pseudonymom ThemistogenésSyrakúzsky. 

O Kýrovomvychovaní (Kýrú paideiá – Institutio Cyri =Cyropaedia), 8 kníh, najstarší historický román, ktorý hovorío zakladateľovi perzskej ríše Kýrovi staršom, o jeho detstve,dospievaní, vojnových úspechoch, spravovaní perzskej ríše, a siaha až pojeho smrť.

 

Sókratovské spisy
Spomienky na Sókrata (Apomnémoneumata Sókratús –Memorabilia), 4 knihy, Xenofóntova pocta jeho najmilšiemu učiteľovi,v ktorej zachytáva svoje spomienky podoprené dobovou sókratovskouliteratúrou; Sókrata vykresľuje ako vzor dokonalého človeka, ktorý svojimpríkladom vychováva k cnosti, priateľstvu, úcte k bohom,spravodlivosti, sebestačnosti a zdržanlivosti.

Obrana Sókrata (Apologiá Sókratús – ApologiaSocratis), krátky spis opretý o spomienky iných účastníkov Sókratovhosúdu, v ktorom vyzdvihuje Sókratovu povýšenú neochvejnosť a pevnosťjeho názorov zoči-voči smrti.

Hostina (Symposion – Symposium), vylíčenieveselej hostiny usporiadanej Kalliom, na ktorej vystupujú kaukliari a vedúsa vážno-veselé reči o najcennejších prednostiach jednotlivých účastníkovhostiny, ako aj o zdatnosti, kráse a láske; voňavkách, tancia pití vína.

O hospodárení (Oikonomikos – Oeconomicus), Sókratovrozhovor s mladým Kritobúlom o zisku a rozhovor s farmáromIschomachom o manažmente denného života – o spolupráci manželov,správe domu, poľných prácach, vedení účtov, odmeňovaní a schopnostizadeľovať prácu sebe aj ostatným.

 

Drobné spisy
Agésiláos (Agésiláos – Agesilaus),chváloreč na spartského kráľa, pod vedením ktorého Xenofón bojoval, napísanátesne po Agésiláovej smrti.

Spartská ústava (Lakedaimonión Politeia – RespublicaLacedaemoniorum), oslava spartskej výchovy a spôsobu života opierajúcehosa o Lykúrgovu ústavu.

Aténska ústava (Athénaión políteiá – RespublicaAtheniensium), dielo Xenofóntovi pripísané omylom.

O štátnychpríjmoch (Poroi – de Vectigalibus), návrh akozlepšiť finančnú situáciu Atén po porážke 2. námorného spolku, výzvak lepšiemu využívaniu dolov na striebro. 

Hierón, aleboo tyranii (Hierón – Hiero), rozhovor básnikaSimónida so Syrakúzskym Hierónom I. o tom, že aj samovládca môže byťšťastný, ak vládne múdro a spravodlivo.

O love (Kynégetikos – Cynegeticus), náučnýspis o technikách lovu, loveckých psoch, výchovnom poslaní lovu a ďalšíchvýhodách, ktoré prináša.

Veliteľ jazdy (Hipparchikos – de Equitum magistro),odborný spis o vlastnostiach veliteľa jazdy.

O jazdeckomumení (Peri hippikés – de Equitandi ratione), príručkao chove koní a výcviku v jazdectve.

 

L i t e r a t ú r a
ANDERSON, J. K.: Xenophon. CharlesScribner’s Sons: New York, 1974.
CANFORA, L.: Dějiny řecké literatury.Překlad: D. Bartoňková et al. Praha: KLP, 2001.
DÍOGENÉS LAERTIOS: Životy, názory a výroky proslulýchfilosofů. Preklad A. Kolář. Nová tiskárna Pelhřimov, 1995.
DORION, L.-A.: Xenophon’s Socrates. In:Ahbel-Rappe, S., Kamtekar, R. (ed.): A companion to Socrates.Blackwell, 2006, pp. 93-109.
GUTHRIE, W. K. C.: Socrates. Cambridge:Cambridge University Press, 1971.
HUSS, B.: The Dancing Socrates and theLaughing Xenophon, or the Other Symposium. American Journal ofPhilology: No. 120, 1999, pp. 381-409.
KALAŠ, A.: Poznámky k dielu Hostina. In: Xenofón: Hostina,Sokratova obhajoba. Preložil,poznámkami k prekladu, slovnou zásobou a jazykovým komentárom doplnilA. Kalaš. Úvodná štúdia M. Porubjak.Bratislava: Kalligram, 2006.
LIDDELL, H. G., SCOTT, R., JONES, H. S.: Greek-English Lexicon.Oxford: Clarendon Press, 1996. 
POMEROY, S. B.: Xenophon: Oeconomicus (A Social and HistoricalCommentary; With a new English Translation by Sarah B. Pomeroy).Clarendon Press – Oxford, 1994, reprinted 2002.
Slovník antické kultury. Kolektív autorov. Praha: Svoboda, 1974.
WENIG, K.: Dějiny řečnictví řeckého: Díl III.Praha: Česká akademie věd a umění, 1936.
XENOFÓN: Anabáza. Preklad J.Špaňár. Bratislava: Tatran, 1987.
XENOFÓN: Vzpomínky na Sókrata.Preklad V. Bahník. Praha: Svoboda, 1972.

 

P o z n á m k y
1 Xenofóntovživot je s citlivou erudíciou spracovaný v knižke J. K.Andresona (Anderson, 1974). Hlavným zdrojom našich informáciío Xenofóntovom živote je nie vždy spoľahlivý a trocha „bulvárny“Diogenés Laertský (ktorý sa odvoláva na nezachovanú knihu Démetriaz Magnézie z 1. st.) a Xenofóntove vlastné spisy, predovšetkýmjeho Anabáza (v poslednomčase sa špekuluje aj o životopisnom charaktere jeho spisuOikonomikos).

2 Porovnajnapr. portrét mladého Kritobúla v Oec.6,12,4). Kalokagathiu dnes zvyčajne chápeme ako grécky ideálharmonického spojenia telesnej a duševnej krásy. A. Kalašk tomuto termínu poznamenáva: „Vo svojom pôvodnom kontexte gréckejaristokratickej spoločnosti však skôr označoval spojenie urodzenosti pôvodua udatnosti v boji. V demokratickom prostredí Atén… [bol]najskôr synonymom pre všestrannú dokonalosť a ušľachtilosť ľudskejbytosti“ (Kalaš, 2006, s. 43, pozn. 10).

3 PodľaFilostrata (Vitaesophistarum 1,12)Xenofón bojoval už skôr a bol zajatý Boióťanmi v roku 406 pred bitkouo Arginúske ostrovčeky. Počas svojho zajatia vraj počúval Prodikoveprednášky. Táto Filostratova historka býva zväčša spochybňovaná.

4 V Xenofóntových Spomienkachna Sókrata hovoríSókratés nemenovanému mladíkovi: „Nikdy si si neuvedomil, že tie najkrajšieživotné zásady zodpovedajúce zákonom našej obce, ktoré sme prijali za vlastné,sme si osvojili prostredníctvom reči, rovnako že len prostredníctvom reči sazískava každá iná krásna znalosť, že tí najlepší učitelia sú súčasne najlepšímipoužívateľmi reči a najväčší myslitelia že sú tiež najlepšími rečníkmi?“ (Apom. 3,3,11)

5 GorgiaXenofón spomína v Hostine (Symp. 1,5, cf. 2,26; Anab.2,6,16). Podrobnosti k jeho štýlu pozri v: (Wenig, 1936, s. 38-48),(Pomeroy, 2002, s. 9-20).

6 Spomienkach na Sókrata za nimi Sókratés posiela svojichžiakov (Apom.3,1).

7 Xenofónsa výpravy zúčastnil bez akejkoľvek vojenskej hodnosti: „nebol ani veliteľom,ani stotníkom, ani prostým vojakom“ (Anab.3,1,4). Jeho pozícia sa možno v niečom podobala dnešnému vojnovémuspravodajcovi.

8 PodľaXenofónta boli zajatí Proxenos z Boiótie, Menón z Tesálie (Platón poňom pomenoval jeden zo svojich dialógov), Agias z Arkádie, Klearchos zoSparty a Sókratés z Acháie (Anab.2,5,31). Všetkým boli ihneď sťaté hlavy s výnimkou vierolomného Menóna,ktorého zmrzačili – zomrel o rok neskôr na následky zmrzačenia „akozločinec“ (Anab.2,6,29).

9 „Snívalosa mu, že sa strhla búrka a že jeho otcovský dom zasiahol blesk, od ktoréhocelý dom vzbĺkol. Ihneď sa prestrašený zobudil. Sen pokladal jednak za dobréznamenie, lebo sa mu zdalo, že uprostred strastí a nebezpečenstiev uvidel veľkésvetlo od Dia, jednak sa však obával – veril totiž, že sen mu prišiel od Diakráľa, a zdalo sa mu, že oheň planul dokola – že nebude môcť nájsť východz kráľovej krajiny a na všetkých stranách bude mať iba samé ťažkosti.“ (Anab. 3,1,11-13)

10 Arrianos (2. stor. n. 1.),autor Alexandrovej anabázy, ktorý sa silneinšpiroval Anabázou Xenofóntovou o nej – nie bezzávisti – napísal: „Výprava desaťtisíc Grékov pod Kýrovým vedením protiArtaxerxovi, smutný osud Klearcha a s ním zajatých veliteľov a návratGrékov pod vedením Xenofónta, to všetko sa javí svetu zásluhou toho istéhoXenofónta v oveľa žiarivejšom svetle ako Alexander a jeho činy.“ (Alexandri anabasis,1,12,3)

11 Iní bádatelia hovoria, žek vyhnanstvu bol Xenofón odsúdený skôr, tesne po jeho odchode na výpravudo Perzie. Diskusiu k tomu pozri v (Pomeroy, 2002, s. 4, pozn. 9),(Canfora, 2001, s. 300).

12 Vzhľadom na vek svojichsynov a vzhľadom na spoločenské postavenie sa Xenofón pravdepodobne oženilniekedy okolo tridsiatky, buď tesne pred odchodom z Atén, alebo počassvojho pobytu v Malej Ázii. Niektorí autori špekulujú o tom, ževiaceré rysy svojej Filésie Xenofón pripísal Ischomachovej manželke zobrazenejv Oikonomiku,kap. 7–10.

13 Prehľad viď (Pomeroy, 2002,s. 68-90, cf. s. 21-22).

14 Viac pozri (Pomeroy, 2002,s. 9-20 a 247-8).

15 monois tútois antrópón oimaikreitton einai genesthai, hotines, epeidé thétón sómatón etychon, athanatonmnémén dia tén aretén autón katelipon“.
16 Názvy Xenofóntových dieluvádzam v nasledujúcom poradí: názov slovenský – prepis starogréckehonázvu do latinky (pdf verzia článku obsahuje aj starogrécky názovv alfabete) – štandardný preklad do latinčiny (podľa Liddell, 1996, s.xxxviii). Xenofóntove diela usporadúvam a člením čiastočne podľa (Canfora,2001, s. 297), čiastočne podľa hesla „Xenofón“ v Slovníku Antické kultury.

 

Príspevok vznikol ako súčasť grantového projektu VEGA, č.1/3603/06.

Mgr. MatúšPorubjak, PhD.
Katedra filozofie
Filozofická fakulta UCM v Trnave
Námestie Jozefa Herdu 2
917 01 Trnava
matusporubjak[zavináč]centrum.cz