Úvodník

Mám rád jeseň,zvlášť túto neskorú. Má v sebe druh pokoja, ktorý nemá žiadne iné ročnéobdobie. Jar je výbuchom života, náhlym prebudením, leto prináša plodya zima je bojom o prežitie. Jeseň uzatvára, stišuje. Väčšina listovzo stromov v mojej záhrade už opadala, prvé mrazíky dokončili zberzeleniny, na jabloniach ostalo len pár vytrvalých jabĺk, na ktorých sa hostiavtáčiky. Túlavým mačkám zhustla srsť a zväčšil sa apetít. Ježkov mojej drevárni robí posledné úpravy svojho zimného pelechu.

 

Jeseň cítiť aj tu naRodose, kam som sa vybral na týždennú pracovnú cestu. Uličky, v leteprepchané turistami, sú teraz takmer prázdne, z malého pouličného stánkus nápisom „Fresh orange juice“ na mňa smutne pozerá zopár nahnitýchpomarančov, ktoré tam predajca zanechal ich osudu. Rodské mačky, sústredenév prístave, sa pokojne vyhrievajú v šikmých lúčoch zapadajúcehoSlnka. Vrany ozobávajú dozreté datle z paliem. Raz za deň sa, týmtoinokedy extrémne suchým ostrovom, preženie krátka búrka, alebo aspoň trocha spŕchne,potom opäť vysvitne zubaté Slniečko. Vzduch je čistý a more pokojné.

 

Príroda si ctípokoj, no kultúra, zdá sa, sa odtrhla z reťaze. Počas medzipristátia v Aténachsa rozprávam so slovenským doktorandom, ktorý tu je na polročnom pobyte nauniverzite. Z jeho rečí cítiť obavy. Rovnaký pocit mám z rozhovorus recepčným malého hotela, kde som ubytovaný. Situácia sa radikalizuje,tak pravicový ako aj ľavicový extrémizmus získavajú na sile vďaka zväčšujúcimsa sociálnym rozdielom. Na univerzite mám prednášku o archaickej lyrike,ktorá je primárne sociálno-eticko-politická a jej hlavným odkazom jevarovanie, že ak sa vlády zmocnia nespravodliví, ktorí všetko robia pre vlastnýprospech, moc a hanebný zisk, upadne obec do svárov, ktoré zrodia tyrana.Po jej odznení sa ozve spontánny potlesk, na tvárach sa zračí súhlas.

 

Správy z domovatiež nie sú najoptimistickejšie. Slovenskí učitelia vstupujú do štrajku. The Wall Street Journalzhŕňa knihu Benjamina Ginsberga The fallof the Faculty konštatovaním, že vysoké školy zdegenerovalina „úboho spravované pseudo-korporácie kontrolované byrokratmi“, v ktorýchvýskum a učenie sú už takmer nepodstatné. V e-mailoch si každý deňnájdem nové požiadavky, čo ako zamestnanci, či celá katedra máme vykázať,ďalšie a ďalšie tabuľky, ktoré máme vyplniť, príkazy čo, kdea v akom množstve zaregistrovať. Píšu sa všetky možné i nemožnézáverečné správy, robia sa finančné uzávierky a plánuje sa ďalší, eštevýkonnejší, ešte ziskovejší a ešte úspešnejší rok. December je hnusnýmesiac. Nikto nemá na nič čas, panuje nervozita, stres, boj. Kultúra zošalela,zdravý rozum si zbalil pár vecí a odsťahoval sa do prírody.

 

Všetkýmčitateľom prajem pokojný Advent, alebo aspoň, aby to do Vianoc prežiliv zdraví.

 

Z ostrovaRodos, vyslaný redaktor Ostia

 

Matúš Porubjak

Foto na titulke: © Ladislav Tkáčik