Úvodník

Pred rokmi som bola pri zrode Ostia a odvtedy som jeho pravidelnou čitateľkou a nepravidelnou prispievateľkou. Vždy som obdivovala interdisciplinaritu časopisu a entuziazmus redaktorského tímu. Preto považujem za vhodné prispieť doň v čase, keď sa diskutuje o jeho ďalšej koncepcii a pripravil sa jeho nový dizajn. Nejde pritom iba o nový vzhľad. Ostium začína s novým redakčným systémom, ktorý by mal zabrániť hackerským útokom, ako sa to v minulosti stalo, a tiež umožňuje nové funkcie, ako je prepojenie so sociálnymi sieťami, dobrá čitateľnosť na mobilných zariadeniach, automatická konverzia do niekoľkých formátov, tagovanie kľúčových slov a efektívnejší databázový systém.

Nedávno som mala možnosť zúčastniť sa vedeckej konferencie v Berlíne, ktorú zorganizovala Americká renesančná asociácia v spolupráci s Humboldtovou univerzitou. Okrem pozitívneho dojmu z perfektnej organizácie a vynikajúcej atmosféry som si priniesla niekoľko postrehov, s ktorými by som sa rada podelila.

Opätovne som sa utvrdila, že na vedeckom poli sa nemáme za čo hanbiť. Náš výskum spočívajúci na pevných základoch poznania antickej literatúry a kultúry, ktorého podstatou je práca s textom, preklad a interpretácia, obstojí aj v medzinárodnom porovnaní. No ako mi takmer pred dvadsiatimi rokmi povedal profesor starovekých dejín Jan Burian – konferencie nie sú len o vede, ale možno ešte viac o kontaktoch a diskusiách v kuloároch. Dôsledne som sa teda zúčastňovala okrúhlych stolov, v prestávkach vypila litre kávy a počúvala o postavení humanitných vied na univerzitách v Európe aj USA, diskutovala o vyučovaní klasických jazykov, inšpirovala sa skúsenosťami z organizovania projektových tímov, ale zároveň sa snažila získať čo najviac podnetov na to, ako zlepšiť postavenie klasických jazykov (a humanitných vied) napriek silnej kampani nášho štátu v prospech technických odborov.

Stále počujem slová kolegu z renomovanej Boston College o tom, že klasické jazyky prežili aj na takých tradičných univerzitách ako Yale alebo Oxford len vďaka tomu, že boli schopné ponúknuť študentom okrem výučby latinčiny a gréčtiny aj študijné programy, ktoré v sebe zahŕňajú širšie poznanie antického sveta a jeho tradícií v neskorších kultúrnych obdobiach. Či už ide o ponuku antických, humanitných, kultúrnych či klasických štúdií, filologické disciplíny v nich tvoria len asi 30 percent výučby. Ide teda o interdisciplinárne študijné programy vytvárané v úzkej spolupráci s filozofmi, historikmi, umenovedcami, sociológmi a kulturológmi. Súčasný študent totiž často považuje jazyk len za nástroj a z toho vyplýva aj jeho nezáujem, pokiaľ nemá motiváciu a učiteľ mu neukáže, prečo a ako inak ho môže využívať. Zdá sa, že toto je cesta, ktorá nevyhnutne čaká aj nás a na ktorú sa niektorí už vydali.

Potešilo ma, že aj vo svete silnie smerovanie ku kooperácii a flexibilite, čo bolo od začiatku dôležitou myšlienkou i pri formovaní Ostia. Aj toto číslo je výzvou najprv k vzájomnému načúvaniu a potom aj k diskusii ľudí z rôznych humanitných vied.


doc. Erika Juríková, PhD.
Katedra klasických jazykov
Filozofická fakulta
Trnavská univerzita
Hornopotočná 23
918 43 Trnava
erika.jurikova@truni.sk