Úvodník

Relatívne nedávne číslo francúzskeho vedeckého časopisu Dix-huitième siècle (Osemnáste storočie, 2014) je venované aktuálnym otázkam výskumu v oblasti francúzskeho 18. storočia v súvislosti s päťdesiatročným výročím založenia časopisu.

Jednou z otázok, ktoré sa ma pri čítaní osobne dotkli, bola aj problematika spôsobu interpretácie textov v pedagogickej praxi a nájdenie rovnováhy medzi historizujúcim a aktualizujúcim prístupom. Inými slovami, ako v dnešnej dobe zaujať študenta Voltairom, ako vyvolať chuť prečítať si román od abbého Prévosta (ak zostaneme v oblasti francúzskej literatúry)? A v širšom kontexte, ako presvedčiť, že nám „klasici“ majú ešte čo povedať?

Nenašla som jednoznačnú odpoveď a vlastne nie je mojím cieľom žiadnu odpoveď ani formulovať. Myslím, že každý z nás, čo sa venujeme (aj) v pedagogickej činnosti staršej literatúre, filozofii, dejinám umenia atď., odpovede neustále hľadáme a meníme.

Akokoľvek rôznorodé „stratégie“ pri čítaní, prednášaní a interpretovaní starších textov však máme, možno by sme mohli zdôrazniť jedno: a síce, že azda nemusíme vždy dokazovať ich dôležitosť hľadaním nejakého univerzalizujúceho atemporálneho odkazu, ale nám občas stačí jednoducho sa ponoriť do krásy textu. Pretože ak hovoríme o niečom, čo robí humanitné vedy výnimočnými, je to okrem iného aj schopnosť sprostredkovať krásu; a tak robia človeka nielen múdrejším, ale cez estetický pôžitok aj morálne hodnotnejším.

Všetkým čitateľom časopisu Ostium tak želám nielen intelektuálny, ale aj estetický zážitok pri čítaní tohtoročného predvianočného čísla.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>