Blanchotov Temný Tomáš


Mačaj, P.: Blanchotov Temný Tomáš. In: Ostium, roč. 13, 2017, č. 4.


obalka_macajMaurice Blanchot: Temný Tomáš. Preklad Petr Janus. Praha: Rubato 2014.

Podľa Deleuza a Guattariho nie je nijaký vstup do diela privilegovaný, a práve to ho chráni pred takým Označujúcim, ktorý sa chce diela zmocniť šmahom jedinej interpretácie. Alebo inými slovami, pluralita vstupov vylučuje definitívne uchopenie a dielo otvára skôr experimentovaniu než interpretovaniu.[1]

Mám rád Deleuza a Guattariho, no Blanchotov Temný Tomáš je niekde úplne inde. Hoci nám Blanchot ako filozof a literárny teoretik[2] dáva hneď od začiatku všetky kľúče od všetkých vstupov a dokonca aj ich podrobnú mapu, vstúpiť sa nám napriek tomu nedarí. Od začiatku vnímame, že tak interpretovanie, ako aj experimentovanie sú v prípade Temného Tomáša úplne nedostatočné.

Ich nedostatočnosť vyplýva z toho, že už vopred vychádzajú z predpokladu prítomnosti toho, k čomu pristupujú. Kafkov Zámok je pre Deleuza a Guattariho vopred prítomný, a práve na tejto jeho prítomnosti je založená dilema, či doňho vstúpiť ako dobyvateľ alebo ako niekto, kto sa chce oddávať blúdeniu v jeho rizomatickom vnútri. Je to skrátka jeho prítomnosť, ktorá je základom pre uvažovanie o jeho nepriateľovi a zároveň o jeho obrane, spočívajúcej v zavedení takého čitateľa, ktorý neoznačuje a nezmocňuje sa, ale slobodne skúša a kombinuje.

Čitateľ Temného Tomáša stojí pred inou výzvou. Vyplýva to z toho, že v prípade tohto diela podmienka prítomnosti nie je splnená. Tomáš plávajúci v mori, Tomáš v jaskyni, čítajúci Tomáš, Tomáš stávajúci sa mačkou, Tomáš a Anna… V každom obraze, v každej vete je prítomná iba Tomášova neprítomnosť. Nie však v zmysle existenciálneho stávania sa a ani v zmysle nejakej neistoty či tajomna, do ktorých autori niekedy ukrývajú postavy svojich kníh. Tomášova neprítomnosť je radikálna. Je daná jeho oddelením bez možnosti akéhokoľvek sprostredkovania.

Každý pokus o vstup zlyháva, pretože tu nie je nič, kam by sa dalo vstúpiť. Čitateľ je vystavený hraničnej skúsenosti čítania presne v tom zmysle, ako o tom hovorí doposiaľ jediný u nás publikovaný text, pokúšajúci sa zachytiť to, čomu je vystavený čitateľ tejto knihy.[3]

Určitý návod na to, ako sa k Tomášovi priblížiť, nám dáva Anna. Ona totiž jeho radikálnu oddelenosť a absenciu nechápe ako výstrednosť či symptóm, ktorý by ako nejaký vonkajší prejav odkazoval k tajomstvám Tomášovej osobnosti. Jediná zakúša Tomášovu absenciu ako jeho najvlastnejší spôsob bytia. Jediná sa ocitá v blízkosti tejto absencie, nachádzajúc v nej celého Tomáša. Odtiaľto však nevedie cesta späť, Anna zomiera. Pripomína to Levinasa a jeho „Zemřít pro neviditelné – toť metafysika“.[4] Tomášova neprítomnosť a oddelenosť získava podobu radikálnej inakosti; a Anna, tá sa k nemu priblížila bez toho, aby mu jeho inakosť vzala, bez toho, aby si jeho absenciu sprítomnila nejakou predstavou o ňom.

Na každého, kto sa chce Tomášovi priblížiť, sa kladie extrémny nárok. Ocitnúť sa v jeho neprítomnosti je totiž možné len za cenu vlastnej neprítomnosti. Merleau-Pontyho „závratná blízkost, jež nám brání pojímat sebe jako čistého ducha odděleného od věcí a věci definovať jako číre objekty“,[5] tu prestáva byť len teoretickou alternatívou voči karteziánskemu subjektu a stáva sa zakúšanou skutočnosťou, ba čo viac, stáva sa jedinou skutočnosťou.

Táto skutočnosť je otvorená iba čistej skúsenosti bez zakúšajúceho, t. j. zakúšaniu, ktoré sa deje mimo subjektu a mimo objektu, v priestore, ktorý je priestorom ich absencie. Iba v temnote tejto absencie je možné stretnutie s Tomášom. Blanchot položil základy intenzite tohto stretnutia, keď stvoril Tomáša bez toho, aby ho z jeho absencia vytrhol, ale naopak, ponechal ho v nej. Na ťahu je čitateľ a jeho ochota odpovedať na zvláštny nárok, ktorý naňho kladie táto kniha.

L i t e r a t ú r a
[1] Deleuze, G., Guattari, F.: Kafka. Za menšinovou literaturu. Herrmann & synové 2001, s. 7.
[2] Spomeňme aspoň dva dôležité preklady jeho literárno-kritických prác: Blanchot, M.: Literární prostor. Herrmann & synové 1999; Literatura a právo na smrt. In: Česká literatura, č. 2, 2004, s. 194 – 230.
[3] Sucharek, P.: Hraničná skúsenosť čítania: Maurice Blanchot. In: Filozofia, 2009, č. 8,  s. 783.
[4] Levinas, E.: Totalita a nekonečno. Praha: OIKOYMENH 1997, s. 21.
[5] Merleau-Ponty.: Svět vnímání. Praha: OIKOYMENH 2008, s. 32.

Mgr. Peter Mačaj
Inštitút filozofie
Filozofická fakulta
Prešovská univerzita v Prešove
17. novembra 1
08001 Prešov
e-mail: petermacaj@gmail.com


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>