Alexandra Borsíková


Ing. Alexandra Borsíková študuje od roku 2005 v ateliériprofesorky Miloty Havránkovej na Katedre fotografie na Vysokej škole výtvarnýchumení v Bratislave. V apríli 2007 prezentovala svoje práce na výstave Talenty– trienále poslucháčov výtvarných škôl v Záhorskej galériiv Senici, na ktorej sa zúčastnili vybraní študenti Katedry fotografie VŠVUv Bratislave, Katedry sochárstva AU v Banskej Bystrici a Ústavudizajnu a architektúry STU v Bratislave.

Alexandra Borsíková sa zaoberá výtvarnou fotografiou od roku 2004, keďfotografovala zátišia a koncipovala inscenované príbehy snímané v exteriéri.V súčasnosti sa venuje predovšetkým inscenovanému dokumentus autobiografickymi prvkami, robenému formou fotografického denníka. Svojevoľné fotografie charakterizuje ako „intímneobrazové koláže, ktoré sú zároveň osobnými škicami“  istéhoobdobia jej života.

Fotografie zo série Zmena, ktoré súvystavené v Galérii Ostia, sú jej študentskou prácou prezentovanou na VŠVUna prieskume zimného semestra 2006 – 2007. Téma „zmeny“ znamená pre autorkuproblém osobnej zmeny: fyzicky i psychicky náročnej premeny dievčaťav období dospievania. Jej ambíciou však nie je vyjadriť nejaký jednoznačnýpostoj k tejto otázke, skôr otázky klásť, ukázať, ako komplexne prežívatúto transformáciu dospievajúce dievča vo svojej emotivite a intimite, vosvojom vnútri. Nezaujíma ju pritom len to, že sa dievčaťu fakticky mení telo,že sa v dôsledku toho mení i psychicky. Zaujíma ju aj fakt, že samo dievča– v závislosti od aktuálnej módy, kultúrnych vzorov a očakávaní danejspoločnosti – strategicky mení svoje meniace sa telo, a skutočnosť, že nazáklade synergie všetkých týchto aspektov sa dospievajúce dievča nielen stáva,ale i rozhoduje stať sa „ženou“.

Je pozoruhodné, že autorka predkladátúto tému prostredníctvom desiatich postupných pohľadov na meniacu sa samúseba, pričom svoje pocity komunikuje striedaním symbolických čierno-bielych aemotívne ladených farebných snímok. Séria fotografií ukazuje ju samú akodospievajúce dievča, ktoré si v určitom veku volí možnosť komplexnejz(á)meny seba samej, v dôsledku čoho sa pokúša vymaniť zo vzťahov areprezentácií vlastnej minulosti, aby ich nahrádzalo vzťahmi a reprezentáciamikonformnými s očakávaniami svojho okolia a s predstavou príťažlivej ženy.Napokon možno konštatovať, že vďaka schopnosti kritickej sebareflexie, jasnejkoncepcii a minimalistickému tvorivému prístupu k fotografii, sa autorke daríklásť znepokojujúce otázky. Pozeráme sa na seba inak, keď sa naučíme pozeraťinak na svoje telo? Sme také, aké sa vidíme my samy, alebo skôr také, aké násvidia (a chcú vidieť) druhí? Sme skutočne „ženami“, alebo sa za ne obliekame?Ako podstane nás mení naša stratégia sebaprezentácie?


Mgr. Michaela Fišerová
Katedra filozofie a dejin filozofie FF UK
Bratislava
UFR de Sciences Sociales
Université Paris 7 – Denis Diderot