Suma teologická, 1. časť, 7. otázka, 1. – 4. článok

7. otázka: O nekonečnosti Boha
Predslov

I, q. 7, pr.
Po úvahe o Božej dokonalostitreba uvažovať o jeho nekonečnosti a jeho existencii vo veciach. TotižBohu sa prisudzuje, že je všade a vo všetkých veciach, pretože jeneohraničiteľný a nekonečný.
V rámci rozboru jeho nekonečnosti pôjdeo štyri otázky.
Po prvé, či je Boh nekonečný.
Po druhé, či niečo mimo neho je nekonečnéna základe svojej esencie.
Po tretie, či niečo môže byť nekonečné nazáklade veľkosti.
Poštvrté, či vo veciach môže byť nekonečno podľa mnohosti.
 
1. článok: Či je Bohnekonečný
 
I, q. 7, a. 1, arg. 1
Priprvom sa postupuje takto: Zdá sa, že Boh nie je nekonečný. Totiž všetkonekonečné je nedokonalé, pretože má povahu časti a látky, ako sa hovorív 3. knihe Fyziky.[1]No Boh je najdokonalejší. Teda nie je nekonečný.
 
I, q. 7, a. 1, arg. 2
Okremtoho, podľa Filozofa v I. knihe Fyziky[2],konečné a nekonečné patria kvantite. No v Bohu nie je kvantita,pretože nie je telom, ako sa vyššie ukázalo. Teda nepatrí mu byť nekonečný.
 
I, q. 7, a. 1, arg. 3
Aďalej, čo je tu tak, že nie je inde, je konečným podľa miesta, teda čo je týmtoa nie iným, je konečným podľa podstaty. No Boh je tento, a nie iný,nie je totiž ani kameň ani drevo. Teda Boh nie je nekonečný podľa podstaty.
 
I, q. 7, a. 1, s. c.
Avšakproti tomu stojí to, čo hovorí Damascénsky, že „Boh je nekonečný, večnýa neohraničiteľný.“[3]
 
I, q. 7, a. 1, co.
Odpovedám, pričom treba podotknúť, ževšetci starí filozofi prisudzujú nekonečné prvému princípu, ako sa hovorív 3. knihe Fyziky.[4]A to právom: uvažovali o tom, že veci vychádzajú od prvéhoprincípu do nekonečna. No keďže sa zmýlili v chápaní prirodzenosti prvéhoprincípu, dôsledkom bolo, že sa mýlili aj v jeho nekonečnosti. Pretožetotiž tvrdili, že prvý princíp je látkový, v dôsledku toho prisudzovaliprvému princípu látkovú nekonečnosť hovoriac, že nejaké nekonečné telo je prvýmprincípom vecí.
 
Je treba zvážiť, že nekonečným sa nazývaniečo preto, lebo nie je konečné. No nejakým spôsobom sa látka završuje formoua forma látkou. Látka totiž formou, keďže je látkou, lebo predtým vyžadujeformu a je v možnosti k mnohým formám, no keď prijme jednu, jeňou zavŕšená. Forma sa završuje látkou, keďže je formou. Chápaná osebe je spoločnápre mnohé, no tým, že je prijatá v látke, stáva sa vymedzene formou tejtoveci. No látka sa zdokonaľuje formou, ktorou sa završuje, a preto mánekonečné, podľa toho, ako sa prisudzuje látke, povahu nedokonalého. Je totižakoby látkou bez formy. Forma sa však nezdokonaľuje látkou, ale látka skôr umenšujejej veľkosť. A preto, ak sa nekonečné berie podľa formy, ktorú nevymedzujelátka, má povahu dokonalého.
Avšakto, čo je najformálnejším zo všetkého, je samo bytie, ako je zrejméz vyššie uvedeného. Keď totiž Božie bytie nie je prijaté v niečominom, ale samo je svojím subsistuujúcim bytím, ako sa ukázalo vyššie, jezrejmé, že sám Boh je nekonečný a dokonalý.
 
I, q. 7, a. 1, ad 1
A z tohoje zrejmá odpoveď na prvú námietku.
 
I, q. 7, a. 1, ad 2
Kdruhému treba povedať, že konečný bod kvantity je ako jeho forma, ktorej jeznakom. Napríklad tvar, ktorý spočíva v ukončovaní kvantity, a jeakousi formou v rámci kvantity. Preto nekončené, ktoré patrí kvantite, jenekonečné, ktoré sa chápe z hľadiska látky a takéto nekonečné saneprisudzuje Bohu, ako sa povedalo.
 
I, q. 7, a. 1, ad 3
K tretiemutreba povedať, že bytie Boha sa nazýva nekonečným preto, lebo subsistuuje osebea nie je prijaté v ničom inom. Tým sa odlišuje o všetkého iného,a iné veci sa líšia od neho. Podobne by sa odlišovala subsistuujúcabeloba, keby nebola na niečom inom, od každej beloby, ktorá je na telese.
 
2. článok: Či niečomimo neho je nekonečné na základe svojej esencie
                                                                 
I, q. 7, a. 2, arg.1
Pridruhom sa postupuje takto. Zdá sa, že niečo iné od Boha môže byť nekonečné nazáklade esencie. Totiž sila veci je primeraná jej esencii. Ak je teda esenciaBoha nekonečná, je nevyhnutné, aby bola nekonečná aj jeho sila. Teda môževyvolať nekonečný účinok, pretože kvantita sily sa poznáva z účinku.
 
I, q. 7, a. 2, arg.2
Okremtoho, čokoľvek má nekonečnú silu, má aj nekonečnú esenciu. No stvorený intelektmá nekonečnú silu, totiž uchopuje všeobecné, ktoré sa môže vzťahovať nanekonečne veľa jednotlivín. Teda celá intelektuálna stvorená podstata jenekonečná.
 
I, q. 7, a. 2, arg.3
Aďalej, prvá látka sa líši od Boha, ako sa ukázalo vyššie. No prvá látka jenekonečná. Teda niečo iné okrem Boha môže byť nekonečné.
 
I, q. 7, a. 2, s. c.
Avšakproti tomu stojí to, že nekonečné nemôže byť z nejakého princípu, ako sahovorí v 3. knihe Fyziky.[5]No všetko, čo je mimo Boha, je z neho ako z prvého princípu. Tedanič, čo je mimo Boha, nemôže byť nekonečné.
 
I, q. 7, a. 2, co.
Odpovedám, pričom treba povedať, že niečomimo Boha môže byť nekonečné v odvodenom zmysle, no nie jednoducho. Akteda hovoríme o nekonečnom podľa toho, ako patrí látke, je zrejmé, ževšetko, čo existuje v uskutočnení, má nejakú formu a tak je jeholátka zavŕšená formou. No látka, podľa toho, ako sa nachádza pod podstatnouformou, ostáva v možnosti pre mnohé akcidentálne formy. Čo je nekonečnéjednoducho, môže byť nekonečným aj v odvodenom zmysle, ako drevo jekonečné podľa svojej formy, no predsa je nekonečné v odvodenom zmysle, keďžeje v možnosti pre nekonečne veľa tvarov.
 
Akvšak hovoríme o nekonečne podľa toho, ako patrí forme, je zrejmé, že tieveci, ktorých formy sú v látke, sú jednoducho konečné a nijakýmspôsobom nekonečné. No ak sú nejaké stvorené formy, ktoré nie sú prijatélátkou, no subsistuujú osebe, ako sa hovorí o anjeloch, budú nekonečnýmiv odvodenom zmysle podľa toho, ako tieto formy nie sú ukončované a umenšovanénejakou látkou. No pretože stvorená forma takto subsistuujúca má bytie, no nieje svojím bytím, je nevyhnutné, aby jej bytie bolo prijaté a umenšené na vymedzenúprirodzenosť. Preto nemôže byť nekonečným jednoducho.
 
I, q. 7, a. 2, ad 1
K prvémuteda treba povedať, že je proti povahe stvoreného, že esencia veci je jehobytím, pretože subsistuujúce bytie nie je stvoreným. Preto je proti povahe stvorenéhovytvoreného, že je nekonečným jednoducho. Ako teda Boh, hoci má nekonečnú moc,predsa nemôže stvoriť niečo nestvorené (to by totiž boli protiklady zároveň).Tak nemôže stvoriť ani to, čo je nekonečné jednoducho.
 
I, q. 7, a. 2, ad 2
K druhému treba povedať, že to, že silaintelektu sa vzťahuje nejako na nekonečne veľa vecí, vychádza z toho, žeintelekt je formou, ktorá nie je v látke. Buď je úplne oddelená, ako súpodstaty anjelov, alebo je slabšou intelektívnou mohúcnosťou, ktorá nie jeuskutočnením nejakého orgánu, no v intelektívnej duši sa spája s telom.
 
I, q. 7, a. 2, ad 3
K tretiemutreba povedať, že prvá látka neexistuje v prirodzenosti vecí sama zo seba,pretože nie je súcnom v uskutočnení, ale len ako možnosť. Teda je niečím skôrspolustvoreným, než stvoreným. No prvá látka, aj podľa možnosti, nie jenekonečná jednoducho, ale v odvodenom zmysle, pretože jej možnosť savzťahuje len na prírodné formy.
 
3. článok: Či môžebyť niečo nekonečné na základe veľkosti
 
I, q. 7, a. 3, arg.1
Pritreťom sa postupuje takto. Zdá sa, že niečo môže byť nekonečnýmv uskutočnení podľa veľkosti. Totiž v matematických vedách sanenachádza omyl, pretože ako hovorí Filozof v 2. knihe Fyziky: „v abstrahujúcom (myslení) nieje lož.“[6]No matematické vedy používajú nekonečno podľa veľkosti. Totiž geometriavo svojich dôkazoch hovorí, nech je táto priamka nekonečná. Teda nie jenemožné, aby bolo niečo nekonečné podľa veľkosti.
 
I, q. 7, a. 3, arg.2
Okremtoho to, čo nie je proti povahe iného, nie je nemožné, aby mu patrilo. Nonekonečné bytie nie je proti povahe veľkosti, ale skôr sa konečnéa nekonečné zdajú byť vlastnosťami kvantity. Teda nie je nemožné, abynejaká veľkosť bola nekonečná.
 
I, q. 7, a. 3, arg.3
Navyše,veľkosť je deliteľná do nekonečna. Tak sa totiž definuje kontinuum: deliteľnédo nekonečna, ako je zrejmé v 3. knihy Fyziky.[7]No protiklady sa prirodzene stávajú v rámci toho istého. Keď je tedaopakom delenia pridávanie, a zmenšovania zväčšovanie, zdá sa, že veľkosťmôže rásť do nekonečna. Teda nekonečná veľkosť je možná.
 
I, q. 7, a. 3, arg.4
Okremtoho, pohyb a čas majú kvantitu a kontinuálnosť z veľkosti,ktorou pohyb prechádza, ako sa hovorí v 4. knihe Fyziky.[8]No nie je proti povahe času a pohybu, aby boli nekonečné, lebo čokoľveknedeliteľné v čase a kruhovom pohybe je princípom a cieľom. Tedanebude proti povahe veľkosti byť nekonečnou.
 
I, q. 7, a. 3, s. c.
Avšakproti tomu stojí to, že každé teleso má povrch. No každé teleso, ktoré mápovrch, je konečné, pretože povrch je koncom konečného telesa. Teda každé telesoje konečné. A podobne možno hovoriť o ploche a priamke. Teda ničnie je nekonečné na základe veľkosti.
 
I, q. 7, a. 3, co.
Odpovedám, pričom treba povedať, že niečoje nekonečné podľa svojej esencie a iné podľa veľkosti. Pripusťme totiž,že nejaké teleso by bolo nekonečné podľa svojej veľkosti, napríklad oheň alebovzduch, no neboli by nekonečnými podľa esencie, pretože jeho esencia by bolavymedzená pre nejaký druh formou a pre nejaké indivíduum látkou.A preto, vychádzajúc z predchádzajúceho, že nijaké stvorenie nie jenekonečné podľa esencie, ostáva skúmať, či niečo stvorené je nekonečné podľaveľkosti.
 
Trebateda vedieť, že teleso, čo je úplná veľkosť, sa chápe dvojako, totižmatematicky podľa toho, že sa v ňom skúma len kvantita, a prirodzenepodľa toho, že sa v ňom skúma látka a forma. A o prírodnomtelese, ktoré nemôže byť nekonečným v uskutočnení, je to zrejmé. Lebokaždé prírodné teleso má nejakú podstatnú vymedzenú formu. Keďže teda podstatnúformu nasledujú akcidenty, je nevyhnutné, aby vymedzenú formu nasledovalivymedzené akcidenty, medzi ktorými sa nachádza kvantita. Preto každé prírodnételeso má vymedzenú kvantitu vzhľadom na viac a menej. Preto jenemožné, aby nejaké prírodné teleso bolo nekonečné. To je zrejmé aj z pohybu,pretože každé prírodné teleso má nejaký prirodzený pohyb. No nekonečné telesonemôže mať nejaký prirodzený pohyb, ani priamy, pretože nič sa prirodzenenehýbe od priameho pohybu, iba ak je mimo svojho miesta, čo sa však nekonečnémutelesu nemôže stať. Totiž zaberá všetky miesta a tak bez rozdielu by bolo akékoľvekmiesto jeho miestom. A podobne ani podľa kruhového pohybu. Pretožev kruhovom pohybe treba, aby sa jedna časť telesa premiestnilak miestu, v ktorom bola iná časť. A to v kruhovom telese,ak by sa chápalo ako nekonečné, nemôže nastať, pretože dve priamky, čím viac saťahajú od stredu, tým viac sa navzájom vzďaľujú. Ak by teda teleso bolonekonečné, priamky by boli od seba vzdialené v nekonečne a tak jednaby sa nikdy nemohla dostať na miesto druhej. Aj o matematickom teleseplatí ten istý dôvod. Ak by sme si predstavovali matematické teleso existujúcev uskutočnení, je nevyhnutné, aby sme si ho predstavovali pod nejakouformou, pretože nič nie je v uskutočnení, iba ak na základe svojej formy.Preto s formou množstva ako takým sa spája tvar, bude treba, aby malonejaký tvar. A tak bude konečným. Je to totiž tvar, ktorý zahŕňa hranicualebo je v nej uchopovaný.
 
I, q. 7, a. 3, ad 1
K prvémutreba povedať, že geometer nemusí vziať do úvahy, že nejaká priamka jenekonečná v uskutočnení, stačí mu nejaká konečná priamkav uskutočnení, od ktorej môže ťahať koľko treba a tú nazývanekonečnou priamkou.
 
I, q. 7, a. 3, ad 2
Kdruhému treba povedať, že hoci nekonečno nie je proti povahe veľkosti vovšeobecnosti, je predsa proti povahe veľkosti svojho určitého druhu, totižproti povahe veľkosti dvoch a troch lakťov, čiže proti kruhovitej alebotrojuholníkovej a proti podobným. Nie je však v možné, aby niečo bolov rode a nebolo v nijakom druhu. Preto nie je možné, aby bolanejaká nekonečná veľkosť, pretože nijaký druh veľkosti nie je nekonečný.
 
I, q. 7, a. 3, ad 3
K tretiemutreba povedať, že nekonečno, ktoré patrí kvantite, ako sa povedalo, sa berie z hľadiskalátky. Totiž rozdeľovaním celku sa dospieva k látke, lebo časti sanachádzajú v povahe látky. Avšak pridávaním sa dospieva k celku,ktorý sa nachádza v povahe formy. A preto sa nekonečno nenachádzav pridaní veľkosti, ale len v rozdeľovaní.
 
I, q. 7, a. 3, ad 4
K štvrtémutreba povedať, že pohyb a čas nie sú spolu naraz v uskutočnení, alenásledne, preto majú možnosť zmiešania s uskutočnením. No veľkosť je celáv uskutočnení. A preto nekonečno, ktoré patrí kvantite a chápe saz hľadiska látky, odporuje celostnosti veľkosti, no nie celostnosti času alebo pohybu.Totiž byť v možnosti prislúcha látke.
 
4. článok: Či voveciach môže byť nekonečno podľa mnohosti
 
I, q. 7, a. 4, arg.1
Prištvrtom sa postupuje takto. Zdá sa, že je možné, aby bola nekonečná mnohosťpodľa uskutočnenia. Totiž nie je nemožné, aby to, čo je v možnosti, boloprivedené do uskutočnenia. No číslo sa dá množiť donekonečna. Teda nie jenemožné, aby existovala nekonečná mnohosť v uskutočnení.
 
I, q. 7, a. 4, arg.2
Okremtoho, pre každý druh je možné byť nejakým indivíduom v uskutočnení. Nodruhy tvarov sú nekonečné. Teda je možné, aby boli nekonečné tvaryv uskutočnení.
 
I, q. 7, a. 4, arg.3
Okremtoho, veci, ktoré si navzájom neodporujú, si navzájom ani neprekážajú. No keďje daná nejaká mnohosť vecí, k nej sa môžu pridať ďalšie, ktoré jejneodporujú. Teda nie je nemožné, aby znova spolu s nimi boli inéa tak donekonečna. Teda je možné, aby existovalo nekonečne veľa vecív uskutočnení.
 
I, q. 7, a. 4, s. c.
Avšakproti tomu stojí to, čo sa hovorí v knihe Múdrosti 11, 21: „všetko siustanovil vo váhe, čísle a miere“.
 
I, q. 7, a. 4, co.
Odpovedám, pričom treba povedať, žev rámci tohto sa uvažovalo dvojako. Totiž niektorí, ako Avicennaa Algazel, hovorili, že je nemožné, aby bola nekonečná mnohosťv uskutočnení osebe, ale len nekonečná mnohosť akcidentálne, ktorá nie jenemožná. Totiž hovorí sa o nekonečnej mnohosti osebe, keď sa vyžaduje preniečo, aby bola nekonečná mnohosť. A to je nemožné, lebo by tak bolotreba, aby niečo záviselo od nekonečne veľa vecí. Preto by sa jeho plodenie nikdynezavŕšilo, pretože nemožno prejsť nekonečné množstvo. Avšak hovorí sao akcidentálnej nekonečnej mnohosti, keď sa pre niečo nevyžaduje nekonečnémnožstvo, ale stane sa, že je. A to možno ukázať na činnosti remeselníka,pre ktorú sa vyžaduje nejaká mnohosť osebe, totiž aby mal umenie v duši,a aj pohybujúcu ruku a kladivo. A ak by sa tieto množilidonekonečna, nikdy by sa remeselnícke dielo nezavŕšilo, pretože by záviselo odnekonečne veľa príčin. No mnohosť kladív, ktorá sa prihodí, keď sa jedno zlomía vezme iné, je akcidentálnou mnohosťou. Stáva sa totiž, že sa pracujes mnohými kladivami a nezáleží na tom, či sa pracuje s jednýmalebo dvoma či mnohými, alebo s nekonečne veľa, ak by sa pracovalov nekonečnom čase. Teda na základe tohto spôsobu stanovili, že je možnáakcidentálna nekonečná mnohosť v uskutočnení.
 
No to je nemožné, pretože každé množstvomusí byť v nejakom druhu množstva. No druhy množstva sú podľa druhov čísel.Avšak nijaký druh čísla nie je nekonečný, pretože akékoľvek číslo je množstvomerané jedným. Preto je nemožné, aby bolo nekonečné množstvov uskutočnení, či už osebe alebo akcidentálne. Podobne, množstvoexistujúce vo veciach prírody je stvorené, a všetko stvorené sa chápev rámci istého úmyslu tvoriaceho. Totiž nijaký činiteľ nepôsobí naprázdno.Preto je nevyhnutné, aby sa všetko stvorené chápalo pod istým číslom. Je tedanemožné, aby bolo nekonečné množstvo v uskutočnení, a ajakcidentálne.
Noje možné, aby existovala nekonečná mnohosť v možnosti, pretože nárastmnohosti nasleduje z delenia mnohosti, čím sa totiž niečo delí viackrát,tým vzniká viac vecí podľa počtu. Preto tak ako sa nachádza nekonečnov možnosti v delení kontinua, pretože sa postupuje smeromk látke, ako sa ukázalo vyššie, rovnako sa nachádza nekonečnov možnosti pri pridávaní mnohosti.
 
I, q. 7, a. 4, ad 1
K prvémutreba povedať, že čokoľvek, čo je v možnosti, sa privádza do uskutočneniapodľa spôsobu svojho bytia. Totiž deň sa neprivádza do uskutočnenia, aby bolcelý naraz, ale postupne. A podobne nekonečno mnohosti sa neprivádza douskutočnenia akoby bolo naraz celým, ale postupne, pretože po jednej mnohostisa môže donekonečna brať iná mnohosť.
 
I, q. 7, a. 4, ad 2
Kdruhému treba povedať, že druhy tvarov majú nekonečnosť z nekonečnostičísel, ktoré sú totiž druhy tvarov trojuholníkových, štvoruholníkovýcha podobne z toho dôvodu, z akého sa nekonečná počítateľná mnohosťneprivádza do uskutočnenia, aby bola celá naraz, tak ani mnohosť tvarov.
 
I, q. 7, a. 4, ad 3
K tretiemutreba povedať, že hoci sú niektoré veci dané, pripustiť iné nie jev rozpore s nimi; predsa pripustiť nekonečne veľa vecí jev protiklade k akémukoľvek druhu mnohosti. Preto nie je možné, abybola nejaká nekonečná mnohosť v uskutočnení.
 
P o z n á m k y



[1] Arist. Phys. III, 6, 207a26

[2] Arist. Phys. I, 2, 185a33

[3] Ján Damascénsky, De fide orth. Lib. 1, 4, MPG 94/798

[4] Arist. Phys. III, 4, 203a3

[5] Arist. Phys. III, 4, 203a 3.

[6] Arist. Phys. II, 2, 193b 35

[7] Arist. Phys. III, 1, 200b 20

[8] Arist. Phys. IV, 11, 219a 10

Z latinského originálu Summa Theologiæpreložil Michal Chabada. Preklad vznikol ako súčasť riešenia grantovej úlohyVEGA č. 1/0078/10.

 

Vedecká redakcia prekladu: PhDr. Jozef Matula, PhD. a Mgr.Anton Vydra, PhD.

 

Prekladateľ pripravuje ďalšiu časť prekladu Sumy teologickej,ktorá vyjde v nasledujúcom čísle časopisu Ostium.

 

Predchádzajúce časti prekladu boli publikované takto:


TOMÁŠ AKVINSKÝ: Suma teologická, 1. časť, 1. otázka, 1. – 10. článok. In:Filozofia, roč. 66, 2011, č. 1, s. 83 – 99.

 

TOMÁŠ AKVINSKÝ: Suma teologická, 1. časť, 2. otázka, 1. – 3.článok. [online]. In: Ostium, roč. 6, 2010, č. 3.

 

TOMÁŠ AKVINSKÝ: Sumateologická, 1. časť, 3. otázka, 1. – 8. článok. [online]. In: Ostium,roč. 6, 2010, č. 4.

 

TOMÁŠ AKVINSKÝ: Sumateologická, 1. časť, 4. otázka, 1. – 3. článok. [online]. In: Ostium,roč. 7, 2011, č. 1.

 

TOMÁŠ AKVINSKÝ: Sumateologická, 1. časť, 5. otázka, 1. – 6. článok. [online]. In: Ostium,roč. 7, 2011, č. 2.

 

TOMÁŠAKVINSKÝ: Suma teologická, 1. časť, 6. otázka, 1. – 4. článok. [online]. In:Ostium, roč. 7, 2011, č. 3.