Suma teologická, 1. časť, 6. otázka, 1. – 4. článok


6. otázka: O dobrote Boha

Predslov

 

I, q. 6, pr.

Ďalej sa pýtame nadobrotu Boha.

V rámci tohouvedieme štyri články.

Po prvé, či Bohu prislúcha,aby bol dobrý.

Po druhé, či je Bohnajvyšším dobrom.

Po tretie, či on sámje dobrý na základe svojej esencie.

Poštvrté, či sú všetky veci dobré na základe božej dobroty.

 

1. článok: Či Bohu prislúcha,aby bol dobrý

 

I, q. 6, a. 1, arg.1

Priprvom sa postupuje takto: Zdá sa, že Bohu neprislúcha, aby bol dobrý. Totižpovaha dobra spočíva v spôsobe, druhu a poriadku. No nezdá sa, že bytieto tri veci prislúchali Bohu, pretože Boh je nesmierny a ničím ďalšímsa neriadi. Teda Bohu neprislúcha, aby bol dobrý.

 

I, q. 6, a. 1, arg.2

Okremtoho, dobro je to, po čom všetko túži. No po Bohu netúži všetko, pretože nievšetko ho poznáva. Totiž túžiť sa dá len po tom, čo možno poznať. Teda Bohu neprislúcha,aby bol dobrý.

 

I, q. 6, a. 1, s. c.

Avšakproti tomu stojí to, čo sa hovorí v knihe Nárekov 3, 25: „Pán je dobrý k tým, ktorí v neho dúfajú,k duši, ktorá ho hľadá.“

 

I, q. 6, a. 1, co.

Mojaodpoveď znie: Treba povedať, že predovšetkým Bohu prislúcha byť dobrý. Dobro jetotiž niečo, na základe čoho existuje žiadateľné. Lebo akákoľvek vec túži posvojej dokonalosti. No dokonalosť a forma účinku sa do určitej miery podobáčiniteľovi, pretože každý činiteľ vytvára to, čo je mu podobné. A preto je aj sámčiniteľ žiadateľný a má povahu dobra, lebo [ním vytvorené veci] od neho žiadajú, aby mali účasť na podobnostis ním. Pretože teda Boh je prvá účinná príčina všetkého, je zrejmé, že mupatrí povaha dobra a žiadateľného. Preto Dionýz v knihe O Božích menách prisudzuje dobroBohu ako prvej účinnej príčine, pričom vraví, že Boh sa nazýva dobrým, „akoten, na základe ktorého všetko subsistuuje.“[1]

 

I, q. 6, a. 1, ad 1

K prvému teda treba povedať, že maťspôsob, druh a poriadok prislúcha k povahe zapríčineného dobra. Nov Bohu je dobro ako v príčine, preto je vhodné pripisovať mu inýspôsob, druh a poriadok. Preto sú tieto tri veci v Bohu akov príčine.

 

I, q. 6, a. 1, ad 2

Kdruhému treba povedať, že všetko, čo túži po vlastných dokonalostiach, túži posamom Bohu do tej miery, že dokonalosti všetkých vecí sú nejakýmipodobnosťami božieho bytia, ako je zrejmé z toho, čo sme povedali.A tak z vecí, ktoré túžia po Bohu, ho niektoré poznávajú podľa nehosamého a toto je vlastné rozumovému stvoreniu. Iné však poznávajú len časťjeho dobroty, čo sa vzťahuje aj na zmyslové poznanie. Niektoré však majúprirodzenú túžbu bez poznania, no napriek tomu ich k cieľom navádza iné, to,čo je im nadradené a poznáva.

 

2. článok: Či je Bohnajvyšším dobrom

 

I, q. 6, a. 2, arg.1

Pridruhom sa postupuje takto: Zdá sa, že Boh nie je najvyšším dobrom. Totižnajvyššie dobro pridáva dobru niečo naviac, v inom prípade by bolo rovnaké akokaždé iné dobro. No všetko, čo vzniká pridaním, je zložené. A tak je najvyššiedobro zložené. No Boh je nanajvýš jednoduchý, ako sa ukázalo vyššie. Teda Bohnie je najvyšším dobrom.

 

I, q. 6, a. 2, arg.2

Okremtoho, ako hovorí Filozof v EtikeNikomachovej, dobro je to, po čom všetko túži.[2]No to, po čom všetko túži, nie je nič iné než sám Boh, ktorý je cieľomvšetkého. Teda nič iné nie je dobrým, iba Boh. Je to zrejmé aj z toho, čosa hovorí v Matúšovi 19, 17: „nikto nie je dobrý, len sám Boh.“ Noo najvyššom sa hovorí v porovnaní s inými; o najteplejšomsa hovorí v porovnaní so všetkými teplými vecami. Teda nemožno povedať, žeBoh je najvyšším dobrom.

 

I, q. 6, a. 2, arg.3

Okrem toho, výraz „najvyšší“ poukazuje naporovnanie. No veci, ktoré nie sú v jednom rode, sú neporovnateľné. Jenapríklad nevhodné povedať, že sladkosť je väčšia alebo menšia než priamka.Keďže teda Boh nie je v tom istom rode s inými dobrami, ako je zrejméz toho, čo sa povedalo vyššie, zdá sa, že Boha nemožno nazvať najvyššímdobrom vzhľadom  na ne.

 

I, q. 6, a. 2, s. c.

Avšakproti tomu stojí to, čo hovorí Augustín v I. knihe O trojici, že „Trojica božských osôb je najvyšším dobrom,ktoré môžu nazerať len najčistejšie mysle.“[3]

 

I, q. 6, a. 2, co.

Mojaodpoveď znie: Treba povedať, že Boh je najvyšším dobrom jednoducho,a nielen v nejakom rode, či poriadku vecí. Totiž dobro sa Bohu prisudzujetak, ako sa povedalo, podľa toho ako z neho plynú všetky žiadanédokonalosti, totiž ako z prvej príčiny. No neplynú z neho akoz jednoznačného činiteľa, ako je zrejmé z vyššie uvedeného, ale akoz činiteľa, ktorý sa nezhoduje so svojimi účinkami ani  na základedruhu, ani  na základe rodu. Totiž podobnosť účinku sa v jednoznačnejpríčine nachádza rovnako, no v mnohoznačnej príčine sa nachádzavznešenejšie, ako napríklad teplo je vznešenejším spôsobom v Slnku nežv ohni. Treba teda, keďže dobro je v Bohu ako v prvejnejednoznačnej príčine všetkého, aby v ňom bolo najvznešenejším spôsobom.A na základe toho sa nazýva najvyšším dobrom.

 

I, q. 6, a. 2, ad 1

K prvému treba povedať, že najvyššiedobro nepridáva dobru nič absolútne, ale len vzťah. Avšak vzťah, ktorým sao Bohu hovorí, že sa vzťahuje k stvoreniam, nie je reálne v Bohu, alevo stvorení. V Bohu je len myslený, ako napríklad niečo poznateľné sa takýmnazýva preto, lebo je vo vzťahu k vede, nie preto, že sa k nejvzťahuje, ale pretože je to veda, ktorá sa naň vzťahuje. A tak netreba,aby v najvyššom dobre bolo nejaké zloženie, ale len to, že iné veci ho nedosahujú.

 

I, q. 6, a. 2, ad 2

K druhému treba povedať, že keď sa hovorí,že dobro je to, po čom všetko túži, nemá sa tým na mysli to, že všetko túži poakomkoľvek dobre, ale že čokoľvek, po čom sa túži, má povahu dobra. Keď sa všakhovorí, „nikto nie je dobrý, len sám Boh“, mieni sa tým len dobro na základeesencie, ako sa ukáže neskôr.

 

I, q. 6, a. 2, ad 3

K tretiemutreba povedať, že veci, ktoré nie sú v tom istom rode, no sú obsiahnutév odlišných rodoch, nemožno vskutku nijakým spôsobom porovnávať. O Bohusa však netvrdí, že je v tom istom rode s inými dobrami, ale to, že bybol vôbec v nejakom rode. Keďže sám je mimo akéhokoľvek rodu, je ajprincípom každého rodu. A tak v tomto vzťahu všetko prevyšuje.A takýto vzťah má najvyššie dobro.

 

3. článok: Či len sám Boh je dobrý nazáklade svojej esencie

 

I, q. 6, a. 3, arg.1

Pri treťom sa postupuje takto: Zdá sa, žedobro na základe esencie nie je vlastné Bohu. Ako sa totiž jedno zamieňa sosúcnom, tak aj dobro, ako sme uviedli vyššie. No každé súcno je dobré nazáklade svojej esencie, ako je zrejmé z Filozofa z IV. knihy Metafyziky.[4]Teda každé súcno je dobrým na základe svojej esencie.

 

I, q. 6, a. 3, arg.2

Okremtoho, ak je dobro to, po čom všetko túži, pretože je to samo bytie, ktoré ježiadané všetkými, potom samo bytie akejkoľvek veci je jeho dobrom. No akákoľvekvec je súcnom na základe svojej esencie. Teda akákoľvek vec je dobrá na základesvojej esencie.

 

I, q. 6, a. 3, arg.3

A navyše, každá vec je dobrá na základesvojej dobroty. Ak teda nejaká vec nie je dobrá na základe svojej esencie, budetreba, aby jej dobrota nebola jej esenciou. Potom táto dobrota, keďže jenejakým súcnom, musí byť dobrá vďaka inej dobrote a znova by sa tak dožadovalatejto dobroty. A tak sa bude postupovať buď do nekonečna, alebo sa dospejek nejakej dobrote, ktorá nebude dobrou na základe inej dobroty. Na základetohto dôvodu teda treba zastávať prvé. Teda akákoľvek vec je dobrá na základesvojej esencie.

 

I, q. 6, a. 3, s. c.

Avšak proti tomu stojí to, čo hovorí Boëthiusv knihe O siedmych dňoch,že všetko, čo je odlišné od Boha, je dobré na základe účasti.[5]Teda nie na základe esencie.

 

I, q. 6, a. 3, co.

Moja odpoveď znie: Treba povedať, že len Bohje dobrý na základe svojej esencie. Totiž akákoľvek vec sa nazýva dobrou nazáklade toho, že je dokonalá. Avšak dokonalosť nejakej veci je trojaká. Po prvépodľa toho, ako je založená vo svojom bytí. Po druhé podľa toho, či sa jejpridávajú nejaké akcidenty, ktoré sú nevyhnutné pre jej dokonalú činnosť. Potretie sa dokonalosť niečoho posudzuje na základe toho, či dosahuje niečo iné nežsvoj cieľ. Napríklad, prvá dokonalosť ohňa spočíva v bytí, ktorým disponujena základe substanciálnej formy, druhá jeho dokonalosť spočíva v teplote,ľahkosti a suchosti a im podobných účinkoch, tretia jeho dokonalosťje, že spočíva na svojom mieste.

No táto trojaká dokonalosť neprislúcha nijakémupodľa svojej esencie stvoreniu, ale len Bohu, jedine ktorého esencia je jehobytím a ku ktorému nepristupujú nijaké akcidenty. No tie, ktoré sa o inýchvypovedajú akcidentálne, patria Bohu esenciálne, ako napríklad to, že je mocný,múdry a podobné, ako je zrejmé z toho, čo sme už povedali. On sám takistonesmeruje inam než k cieľu, no sám je posledným cieľom všetkých vecí. Preto jejasné, že len Boh má úplnú dokonalosť podľa svojej esencie. A preto je sámdobrý na základe svojej esencie.

 

I, q. 6, a. 3, ad 1

K prvému teda treba povedať, že jednonepridáva povahu dokonalosti, ale len nedeliteľnosti, ktorá každej veci prislúchana základe jej esencie. No esencie jednoduchých vecí sú nedeliteľné takuskutočnením ako aj možnosťou, zatiaľ čo esencie zložených vecí sú nedeliteľné lenpodľa uskutočnenia. A preto treba, aby akákoľvek vec bola na základesvojej esencie jednou, no nie dobrou, ako sa ukázalo.

 

I, q. 6, a. 3, ad 2

K druhému treba povedať, že aj keď každávec je dobrá podľa toho, či má bytie, predsa len esencia stvorenej veci nie jebytím samým, a preto z toho nevyplýva, že je dobrá na základe svojejesencie.

 

I, q. 6, a. 3, ad 3

K tretiemu treba povedať, že dobrotastvorenej veci nie je jej esenciou, ale je niečím pridaným. Buď samo jej bytie,alebo nejaká pridaná dokonalosť, alebo nasmerovanie na cieľ. Predsa samapridaná dobrota sa nazýva dobrom ako aj súcnom, a nazýva sa súcnom preto, leboje niečím, a nie preto, že skrze ňu samú niečo je. Preto sa dobrou nazývana základe toho dôvodu, že je nejakým dobrom, a nie preto, že sama mánejakú inú dobrotu, vďaka ktorej je dobrá.

 

4.článok: Či sú všetky veci dobré na základe božej dobroty

 

I, q. 6, a. 4, arg.1

Pri štvrtom sa postupuje takto: Zdá sa, ževšetky veci sú dobré vďaka božej dobrote. Totiž Augustín v diele O Trojici hovorí: „toto dobro a tamtodobro, odober toto a tamto, a ak môžeš, nazri samo dobro. Tak uvidíšBoha, nie iné dobro od dobra, ale dobro všetkého dobra.“[6]No všetko je dobré vďaka svojmu dobru. Teda všetko je dobré vďaka samému dobru,ktorým je Boh.

 

I, q. 6, a. 4, arg.2

Okrem toho hovorí Boëthius v diele O siedmych dňoch toto: všetky vecisa nazývajú dobrými do tej miery, do akej smerujú k Bohu, a to podľapovahy božej dobroty.[7]Teda všetky veci sú dobré vďaka  božej dobrote.

 

I, q. 6, a. 4, s. c.

Avšak proti tomu stojí to, že všetky vecisú dobré do tej miery, do akej existujú. No nehovorí sa, že všetky súcna existujúna základe Boha, ale na základe vlastného bytia. Teda nie všetky veci sú dobré vďakabožej dobrote, ale na základe vlastnej dobroty.

 

I, q. 6, a. 4, co.

Moja odpoveď znie: Treba povedať, že voveciach, ktoré prinášajú vzťah, nič nebráni tomu, aby boli pomenované nazáklade niečoho vonkajšieho. Tak sa napríklad niečo nazýva umiestneným nazáklade miesta a meraným na základe miery. No o tom, čo sa vypovedáabsolútne, sa uvažovalo rôzne. Platón totiž kládol oddelené druhy všetkých vecía  na ich základe boli pomenované jednotliviny a to tak, že mali účasťna oddelenom druhu. Napríklad, Sokrates sa nazýva človekom podľa oddelenej ideyčloveka. A tak kládol aj oddelenú ideu človeka a koňa, ktorú nazývalčlovekom osebe a koňom osebe. Na základe účasti na nich sa čokoľvek nazývalosúcnom alebo jedným. Avšak o tom, čo je osebe dobrom a osebe jedným,tvrdil, že je to samotný Boh, a na základe spôsobu účasti na ňom sa všetkonazýva dobrým. A hoci by sa zdalo, že je nerozumná mienka, ktorá tvrdila, že oddelené druhy prirodzených vecí subsistuujúosebe, ako mnohorakými spôsobmi dokazuje Aristoteles, predsa je absolútnepravdivé to, že niečo je jedným a dobrým na základe svojej esencie, a tonazývame Bohom, ako je zrejmé z vyššieho. S týmto výrokom súhlasí ajAristoteles.

 

Teda na základe prvého, ktoré je súcnoma dobrým vďaka svojej esencii, možno povedať, že všetko je dobrýma súcnom  do tej miery, do akej má na ňom účasť na spôsobnejakého pripodobnenia, aj keď vzdialene a oslabene, ako je zrejmé z toho,čo sme ukázali vyššie. Tak sa teda všetko nazýva dobrým na základe božejdobroty, ako z prvého vzorového, účinného a cieľového princípu celejdobroty. Predsa všetko sa nazýva dobrým na základe podobnosti s božoudobrotou, ktorú v sebe má, ktorá je formálne jeho dobrotou, na základektorej je pomenúvaný. A tak prislúcha všetkým jedna ako aj mnohé dobroty.

 

I, q. 6, a. 4, adarg.

A týmto je zrejmá odpoveď na všetky námietky.

 

 

P o z n á m k y



[1] DionysiosAreopagita, De div. nom., cap. 4, PG3/699.

[2] Aristoteles, EN I, 1, 1094a2.

[3] Augustinus, De Trin. I, cap. 2, PL 42/822.

[4] Aristoteles, Met. III, 2, 1003b23.

[5] Boëthius, De Hebd., PL 64/1313.

[6] Augustinus, De Trin. 8, cap. 3, PL 42/949.

[7] Boëthius, De hebd., PL 64/1311f.

Z latinskéhooriginálu SummaTheologiæ preložil Michal Chabada. Preklad vznikol ako súčasť riešeniagrantovej úlohy VEGA č. 1/0078/10.

Vedeckáredakcia prekladu: PhDr. Jozef Matula, PhD. a Mgr. Anton Vydra, PhD.

Prekladateľpripravuje ďalšiu časť prekladu Sumy teologickej, ktorá vyjdev nasledujúcom čísle časopisu Ostium.

Predchádzajúcečasti prekladu boli publikované takto:

AKVINSKÝ, T.: Suma teologická, 1. časť, 1. otázka, 1. – 10. článok. In: Filozofia,roč. 66, 2011, č. 1, s. 83 – 99.

 

AKVINSKÝ, T.: Suma teologická, 1. časť, 2. otázka, 1. – 3.článok. [online]. In: Ostium, roč. 6, 2010, č. 3.

 

AKVINSKÝ, T.: Suma teologická, 1. časť, 3. otázka,1. – 8. článok. [online]. In: Ostium, roč. 6, 2010, č. 4.

 

AKVINSKÝ, T.: Suma teologická, 1. časť, 4. otázka,1. – 3. článok. [online]. In: Ostium, roč. 7, 2011, č. 1.

 

AKVINSKÝ, T.: Suma teologická, 1. časť, 5. otázka,1. – 6. článok. [online]. In: Ostium, roč. 7, 2011, č. 2.