Nebo, žeby realita bez obsahu?

Nebo/Heaven
(USA/VB/Nemecko, 2002, 96 min)
Réžia: Tom Tykwer
Scenár: Krzysztof Kieslowski, Krzysztof Piesiewicz
Hudba: Arvo Pärt, Marius Ruhland, Tom Tykwer
Hrajú: Cate Blanchettová (Philippa), Giovanni Ribisi (Filippo), Remo Girone (Filippov otec), Stefania Rocca (Regina), Alesandro Sperduti (Ariel), Mattia Sbragia (Major Pini)

05_1_12_recenzie_timko_nebo1Krzyzstof Kieslowski už nestihol zrealizovať svoju druhu trilógiu, ktorá bola svojráznym moderným prepisom Danteho Božskej komédie. Je zaujímavé, že jeho scenára sa zmocnil nemecky režisér Tom Tykwer, podľa niektorých kritikov totálny filmový antimetafyzik. Režisér odmietajúci zaoberať sa dušou, dokáže neuveriteľne filmovo rozprávať o živote človeka, o tele ako o najduchovnejšej realite.
Predstavovali ste si niekedy nebo? Ak áno určite bolo ťažko opísateľné. T. Tykwer rozohráva príbeh neba v Turíne. V melódii hudby Arvo Pärta sa pozvoľna rozohráva príbeh mladej učiteľky angličtiny a policajného dôstojníka. Verili by ste, že nebo môže začať vo vyšetrovacej väzbe.

Podobne ako Dante miloval Beatrice, miluje Filippo (Giovanni Ribisi) Philippu (Cate Blanchettovú). V živote môžeme ako Dante milovať iba jednu ženu, hoci môže pre nás zostať vzťah s ňou iba nenaplnenou túžbou. Pravdepodobne o nej nenapíšeme Božskú komédiu, ale pokúsime sa aspoň ako Filippo byť nablízku. Je to pravdepodobne jedna z najťažších nepriamo priamych ciest ako zažiť nebo, vstúpiť do vzťahu a milovať druhého. V tichu počúvať niekedy aj ozvenu neviditeľného hlasu, ktorý v tom druhom túži po spravodlivosti, láske, šťastí a prijatí. Vzťah je tou nenahraditeľnou helikoptérou, ktorá nám pomáha stúpať a lietať, aj keď nám práve včera nenarástli krídla.

Presvedčivo a citlivo vyrozprávaný príbeh v podaní režiséra T. Tykwera spája začiatok s koncom bez násilia, prirodzene. V záplave „postmoderných“ rozprávačov ponúkajúcich rozbité príbehy, rezignujúce na celistvosť a príbeh je film Nebo príjemnou lahôdkou.

05_1_12_recenzie_timko_nebo2Pri pozeraní na filmové obrazy nasnímane kamerou Franka Griebeho cítime prostredníctvom rôznych uhlov snímania, ale aj farebnosti filmov reč rozprávajúcu opäť kúsok príbehu o duchovnosti v umení.
Nechajte sa zľahka unášať symfóniou ojedinelého filmu, v ktorom sa krása znovu stáva sestrou jednoduchosti.