Manipulácia v partnerskom vzťahu

Manipulácia médiami je zjavná a som presvedčená, že ju možno aj ľahšie reflektovať než manipuláciu v medziľudských vzťahoch, ktorá je zakrytá nánosmi emocionálnych vrstiev s našimi príbuznými, respektíve životnými partnermi. Samotní partneri manipuláciu ako problém alebo prvok disharmónie či nespokojnosti reflektujú len s ťažkosťami. Zvyknú si uvedomiť partnerovu dominanciu či neustále presadzovanie jeho vôle, aroganciu alebo netoleranciu. Často im ostane len pocit nespokojnosti, že sa vo vzťahu necítia príjemne. Chýba im sloboda. Tento príspevok sa prelína s niektorými dosiaľ publikovanými prácami, informuje o najrôznejších prejavoch manipulácie v partnerovi a ponúka teoretické návrhy riešení týchto situácií. Od iných publikovaných prác, s ktorými som sa konfrontovala, sa článok líši prepojením transakčnej analýzy s manipuláciou, skúmaním partnerskej komunikácie ako možným prediktorom a ukazovateľom manipulatívneho správania a rozoznávaním preferencie životných postojov, ktoré svojim pôsobením manipuláciu vo vzťahu podporujú.

Dôležitosť vidím aj v poukaze na manipuláciu ako na novodobý fenomén disharmónie podnecujúci vznik problémov, konfliktov, nespokojnosti a neslobody. Ďalej aj ako na fenomén nadmerného presadzovania sa jedného partnera nad druhým zabránením konať slobodne, byť rešpektovaný a tolerovaný. Ide takisto o fenomén manipulácie ako pretrvávajúceho a stabilného faktoru vzťahovej nepohody, neslobody a psychického ubližovania manipulovanému partnerovi – manipulátorovej obete. Taktiež prispievame svojim záujmom a spracovaním témy medzi autorov, ktorí sa zaoberajú manipuláciou v partnerskom vzťahu na Slovensku.

Partnerský vzťah a jeho atribúty
Partnerstvo je zväzok medzi dvoma ľuďmi. Partnerstvo akéhokoľvek druhu sa formuje, ak dospejú obidve strany k presvedčeniu, že užitočnejšie bude, ak svoju energiu, talent a zdroje spoja, než aby každý prechádzal životom sám. Do partnerskej lásky sa prejde, ak sa dvaja ľudia spoja a vytvoria novú realitu, a ak sa obaja pohybujú smerom k sebe a spájajú sa vo fyzickej, emocionálnej, mentálnej a spirituálnej ríši, začínajú sa posúvať od oddelenej reality Ja ku kombinovanému My, kde obe Ja prispievajú k lepšiemu My. Ani jedno Ja nie je potlačené a nemizne. Obe sa zväčšujú a vzájomne pozdvihnú do spojenia s tým druhým. Stať sa súčasťou reality My znamená, že sa tu utvára tím, ktorého cieľom je prejsť životom spoločne ako zjednotená sila. [1]

Partnerstvo samozrejme má svoje klady a zápory. Môže do života vnášať pozitívne i negatívne zmeny, čo si vyžaduje nájsť spôsob, ako tieto polarity vyvažovať. Medzi kladné stránky vzťahu patrí podpora, povzbudenie, vzájomná starostlivosť, uspokojovanie potrieb a túžob. Väčšina partnerov považuje za hlavnú výhodu to, že už nie sú sami, pretože takto majú niekoho, s kým trávia svoj čas a vedú cestu životom.

Zápornou stránkou partnerstva je zrkadlový opak jeho výhod. Človek už nie je sám. Nie je nezávislou samostatnou bytosťou. Musí sa tak vyrovnať s rozdielmi medzi ním a partnerom v štýle, v životnom tempe, v spôsobe komunikácie, v návykoch a v tom,čo kto preferuje. Musí sa vyrovnať s problémami každodenného života toho druhého. Partner má svoje myšlienky, pocity, túžby, zvyklosti, zlozvyky a problémy, ktorým bude treba venovať rovnakú pozornosť, aká sa venuje tým vlastným. Pri voľbe a rozhodovaní treba vziať do úvahy aj názory iného človeka, nemožno si robiť čokoľvek a kedykoľvek bez toho, aby sa nebrali do úvahy priania druhého. Na to, aby mohli byť obaja partneri šťastní, treba mať vôľu prispôsobovať sa jeden druhému. [2]

Konflikty a problémy v partnerských vzťahoch
Vzťah odhalí osobné problémy, ktoré treba riešiť, rozšíri obzory a učí, ako sa správať na vyššej úrovni. Konflikt je medzi pármi nevyhnutný a nemá zmysel báť sa ho. V konflikte ide o stret záujmov, postojov, potrieb, cieľov, hodnôt, ideálov a ďalších postojov. Konflikty slúžia vzťahu. Podnecujú zaujať postoj, ujasniť si svoje vlastné postoje, hodnoty, očakávania, posilnenia identity i posilnenie vlastného sebavedomia. Pri pozitívnom konflikte ide o oznámenie obsahu, o oznámenie odlišnosti postoja, cieľa, potrieb s rešpektom. Negatívne konflikty sprevádzajú hodnotenia partnera, znehodnocujú jeho osobnosť či život, zosmiešňujú ho a znevažujú. [3]

Všetky páry majú problémy. Aj tí najzdravší a najšťastnejší ľudia potrebujú vždy rásť. Väčšina problémov vzniká v detstve a ide s nami ďalej, ak s nimi nezačneme pracovať. Tieto problémy sa prezentujú vo forme lekcií, ktoré musíme absolvovať, lekcií, ktoré sa budú opakovať, ak si ich jednoducho neosvojíme. Neexistuje oblasť, kde by problémy vystúpili na povrch rýchlejšie alebo intenzívnejšie než v partnerskom vzťahu. Vzhľadom na intímnu prirodzenosť skutočných zväzkov funguje vzťah ako reflektor, ktorý osvetľuje tmavé miesta, kde treba niečo vyriešiť, alebo kde sa ešte treba vyvíjať. Partner funguje ako zrkadlo, v ktorom sa dané miesta odrážajú. Keď jeden z partnerov prizná pred druhým svoje problémy, má v očiach partnera a v kontexte so svojim vzťahom šancu ich vyriešiť. [4]

Ovládaním druhého sa často partneri snažia presadiť svoju vôľu pri konfliktoch a problémoch. Stratégie, manipulácie a taktiky, ktoré partneri používajú, aby zmenili svojich partnerov, sú nekonečné. No ak existuje nejaký spoľahlivý spôsob, ako zničiť dôveru a lásku, je ňou ovládanie partnera manipulatívnou formou.

Definícia pojmu manipulácia

Manipulácia (z latinských výrazov manusplere, ktoré označujú ruku a sloveso uchopiť) je v sociálnej psychológii a sociológii termín označujúci snahu pôsobiť na myslenie druhej osoby či na viacero osôb. Manipulácia môže byť osobná alebo neosobná. Môže byť vyslovene agresívna alebo prekvapivo pasívna. Manipulácia sa týka moci a ovládania druhých. Základnými zbraňami manipulátora sú vina a strach. Práve nepríjemné pocity viny a strachu sú základnými predpokladmi toho, aby sa z normálnej vzájomnej súčinnosti medzi ľuďmi stala manipulácia. [5]

 

Podľa Fabiána [6] môžeme manipuláciu v partnerstve členiť na zhubnú a nezhubnú. Pri zhubnej sa partner snaží ovládnuť druhého často vedome, s cieľom uspokojiť svoje potreby, predstavy a ciele. Manipulovaný ani nevie, že manipulovaný je. Ak by o tom vedel, nechcel by manipulovaným byť. Pri nezhubnej manipulácii s partnerom sa komunikuje tak, že nemá na výber, nedovoľuje sa mu konať slobodne. Manipulátor môže používať manipulatívné vety, pričom ani nemusí vedieť, že práve manipuluje. Obeť nemá z manipulácie zlý pocit. Ak by vedela, že je manipulovaná, neprekážalo by jej to a bola by rada, že je manipulovaná. Radia sa tu aj formy manipulácie, ktoré partia do milostnej a partnerskej komunikácie.

Obľúbeným trikom manipulácie je učiniť obeť zodpovednú za vývoj a riešenie situácie. [7]

Profil osobnosti partnera ako manipulátora
Podľa Bernsteina [8] manipulátor dokáže u druhého vyvolať pocity viny za pomyslené pochybenie. Používa zdanlivo logické zdôvodnenia a morálne zásady, ktorými sa oháňa podľa toho, aký cieľ si vytýčil. Vie podivuhodne prekrútiť skutočnosť a celkom zmiasť partnera, s ktorým komunikuje. Ak má manipulovaný partners klon brať na seba zodpovednosť alebo vinu, stáva sa okamžite cieľom manipulácie.

Manipulátor je majstrom takzvanej „dvojitej väzby“ (double bind). „Dvojitá väzba“ je paradoxná komunikácia, pri ktorej sú dve navzájom odporujúce správy vyslovené tak, že keď vyhoviete jednej, odmietnete tým druhú. [9]

Manipulátor vo vzťahu dennodenne kritizuje. Nepriamo alebo celkom otvorene. Obracia sa priamo na svojho partnera alebo na to využíva prostredníkov. Všetci okolo manipulátora, nech sa akokoľvek snažia, predstavujú terče jeho útoku. Najmä jeho partner. Pretože dokonalosť neexistuje, je tu on, aby na to upozorňoval druhých. Jeho psychický život sa zrejme úzko spája so „znižovaním hodnoty druhých“, akoby si tak budoval vlastné „sebavedomie“. [10] Pre jedinca s manipulatívnymi rysmi je vzťah k partnerovi len večný boj. Aby dosiahol svoje ciele, neváha použiť ani lichôtky a pochvaly. Niektoré jeho pochvaly sú úprimné, no môžu sa obrátiť proti partnerovi. Snaží sa zmocniť toho, čo nemôže mať – dobrých vlastností svojich blížnych, nadania, úspechov i materiálnych statkov. Manipulátor sa s obľubou stavia do role obete. Ak ochorie, preháňa so svojimi ťažkosťami. Z jeho pohľadu za to môže jeho partner, lekár, alebo mu skrátka život nepraje. Pokiaľ ochorie jeho životný partner, nijakú pomoc mu neposkytne. Verí tomu, že druhý svoje ochorenie len predstiera. [11]

Manipulátor sa snaží zbaviť zodpovednosti, ak stráca kontrolu nad riešením nejakého problému. Zvaľuje zodpovednosť na druhých alebo na systém. Pokiaľ sa však záležitosť „obráti k dobrému“, stále zdôrazňuje, že na tom má nehynúce zásluhy. Niekedy sa stiahne do pozadia, ak je nevyhnutné rozhodnúť sa, no bude prvý, kto bude partnerovi vyčítať, že nedospel k očakávaným výsledkom. [12]

Pospíšil [13] píše, že manipulátívna osoba rozpráva, no nekomunikuje autenticky. Nanajvýš vyjadrí svoje oznámenie ironicky a nepripustí dialóg. Prekrúca a interpretuje slová druhých bez toho, aby sa ich na ne opýtala overil si ich zámery a úmysly.

Jedinec s manipulatívnym konaním uniká z diskusií, ktoré ho nudia. Buď odíde, alebo odvedie reč inam. Neformuluje svoju žiadosť jasne, ale radšej položí otázku okľukou, aby mohol na základe odpovede druhého dôjsť k záveru sám. Pri diskusii dokáže dokonale  vytvárať hmlistú atmosféru a k diskusii privolí len vtedy, ak vie, že v nej zvíťazí. Neznáša akékoľvek poznámky na svoj účet, ani kritiku, dokonca ani odmietnutie. Ak mlčí, znamená to, že v sebe niečo dusí a obracia to sprava doľava, alebo kalkuluje. Aj najmiernejšia kritika v ňom vyvoláva silnú úzkosť, ktorú sa pokúša zakryť jedovatými poznámkami na partnerovu adresu. Ak sa cíti ohrozený a bojí sa, že k svojmu cieľu nedospeje, siahne niekedy k vyhrážaniu. V rodine alebo v partnerských vzťahoch sa manipulátor uchyľuje k vydieraniu alebo vyhráža samovraždou, dokonca len preto, aby z partnera vymámil vyznanie lásky. [14]

Manipulátor dokáže meniť správanie, postoje, spôsoby reči, názory a dokonca i rozhodnutia podľa toho, s akým človekom prichádza do interakcie. Náhle mení mimiku, úsmev i intonáciu, no jeho podivnú metamorfózu sú schopní rozoznať len jeho najbližší. Akoby pocity a emócie v pozadí jeho neverbálnych reakcií nemali nijaký reálny základ. Manipulátor jeden deň niečo povie, na druhý deň to poprie. Ak ho na rozpor partner upozorní, je možné očakávať, že kategoricky poprie, že zmenil názor a pridá výčitku, že ho predtým nepochopili alebo prepočuli. Ak partner nemá svedkov, môže sa stať, že začne pochybovať o svojom vnímaní. Manipulátor je dokonalý majster v umení klamať. Zdá sa, že si to ani neuvedomuje, v čom a ako často klame a predstiera. Neznamená to však, že si to neuvedomuje nikdy. [15]

Väčšina ľudí manipuluje skôr situačne, občas a prechodne. No sú aj ľudia, ktorí si manipulatívne techniky priveľmi osvojili. Manipulujú s partnerom, v práci, vo výchove detí, v komunikácii s priateľmi aj s neznámymi ľuďmi. Manipulácia sa stala charakteristickým rysom ich povahy. Odhaduje sa, že týchto ľudí je okolo 3 % populácie. Manipulujú sústavne, pretože inak žiť nevedia. Ide tu o systém obrany, ktorý potrebujú k udržaniu vlastného sebavedomia. Tým, ako znehodnocujú druhých a spúšťajú u nich pocity nedostatočnosti alebo viny, sami získavajú na hodnote a svoju prípadnú zodpovednosť prehadzujú na partnerov. Manipuláciu používajú celoživotne, veľmi často od detstva a ich manipulácia sa stala automatizmom. Bývajú dobrými pozorovateľmi slabín a chýb druhých, pretože tie môžu kedykoľvek využiť. Vedome manipuluje zhruba okolo 20 % manipulátorov, ďalších 80 % o tom vôbec nevie. Tí sa skôr tešia zo svojej moci a považujú sa za „dobrých psychológov“ s vysokou „sociálnou inteligenciou“. Samozrejme, opak je pravdou. Spravidla nerozumejú ani svojmu správaniu, ktoré im prináša krátkodobé zisky. Neuvedomujú si dôsledky manipulácie na partnera: pokles sebavedomia, vysoká hladina stresu, depresie, rozvrat vzťahu. Zameranie manipulátora na seba je také silné, že druhých vníma iba z hľadiska možnej výhry alebo zisku. [16]

Láska a vzťah s manipulujúcim jedincom
Jeroným Klimeš [17] tvrdí, že lásku u manipulátorov tvorí disjunktná štruktúra „buď – alebo“, ktorá rozdelí svet na dve nerovné časti: na jednu milovanú bytosť a na zvyšok sveta, ktorým manipulátor z hĺbky duše opovrhuje. Od milovanej bytosti je úplne závislý. Voči ostatnému svetu sa správa s dešpektom a celkom egoisticky ho využíva vo svoj prospech. V manipulátorom svete vyčnieva jedna bytosť, ktorá je úplne zidealizovaná na pozadí sivého sveta. Táto bytosť, ak je dlhodobo nedostupná, môže byť relatívne nestabilná. Láska manipulátora je extrémne silná a rovnako extrémne vrtkavá. Reálna milovaná bytosť musí aktivovať apetenciu manipulátora, no zároveň musí byť nedostupná – vo veľkej psychickej vzdialenosti. Len čo sa nedostupná bytosť priblíži a začne opätovať lásku manipulátora, uspokoja sa jeho príťažlivé sily a na povrch vyplávajú odpudivé sily. Objaví sa prepad a ten, kto bol pred chvíľou neskonale milovaný, je teraz vnímaný s najväčším opovrhnutím. Manipulátor zaregistruje tieto svoje rýchle premeny nálady, no nechápe ich skrytý mechanizmus. Domnieva sa, že týmito stratami záujmu o druhých trpí každý. Nechápe, prečo môže milovať len tých, ktorí oňho neprejavujú záujem.

Manipulovaný partner je čiastočne zodpovedný za to, že sebou dovolí manipulovať. Jeho naivita pramení z neschopnosti vidieť situáciu jasne a z jeho domnelej potreby úsudku druhého k vlastnému rozvoju. Mnohí z nich akoby túžili žiť len prostredníctvom náhľadu a úsudku druhých. Musia sa naučiť existovať sami a pritom včleniť ostatných do svojho života. [18]

Manipulujúcim partnerom rastie sebadôvera a cítia sa byť „tými lepšími“, no manipulatívnemu partnerovi sebadôvera klesá, začína pochybovať o vlastných schopnostiach i ľudských kvalitách. Môže získať dojem, že ako človek má len veľmi nízku hodnotu, že zlyháva vo väčšine vecí, kde sa manipulujúcemu partnerovi darí naopak dobre. Neskôr sa uňho môžu objaviť psychické i telesné problémy. Najčastejšie ich sprevádza depresívna alebo úzkostlivá nálada, nespavosť, sexuálne zlyhávanie, bolesti hlavy, brucha, nadmerná únava, búšenie srdca, závraty a podobne. Ak je pre partnera manipulácia samozrejmosťou, tak všetky príznaky vníma ako partnerove problémy vyplývajúce z jeho slabosti, z nízkeho úsilia, častého zlyhávania. Manipulovaného partnera si váži stále menej a seba si cení stále viac. [19]

Partner manipulátora má často „spasiteľský syndróm“. Spasiteľ chce pomáhať druhým a najmä svojmu partnerovi na úkor seba. Vzťah je od začiatku nevyvážený. Manipulovaný partner sa angažuje psychicky a citovo. Podľa klinickej psychologičky Josette Stanké [20] je silná láska citová porucha, prejavujúca sa prehnanou starostlivosťou, oddanosťou, pozornosťou k druhému, no zároveň aj zanedbávaním a popieraním vlastných potrieb. Ak sa naplno sústredíme na druhého a činíme z neho zmysel vlastného života, svoju každodennú náplň, potom ho tým utláčame, sme mu každodenne „v pätách“ a vnucujeme sa mu do života. Je to láska, pri ktorej nemožno mať istotu, že je opätovaná. [21]

Návrhy riešenia manipulatívneho vzťahu
Na manipulácii sa vždy podieľajú obidve strany, manipulátor i manipulovaný. Niekedy sa dokonca role striedajú. Obaja majú možnosť svoju stratégiu zmeniť. Pri dlhodobých vzťahoch je to relatívne ťažké, pretože spôsob komunikácie je spevnený častým opakovaním a často je celkom zautomatizovaný. [22]

V manipulatívnych situáciách sa treba zamerať na manipulujúceho partnera a pokúsiť sa identifikovať jeho jednotlivé taktiky, ktoré pri komunikácii s partnerom používa. Dôležité je odhaliť jeho slabé miesta a práve na tieto nedostatky sa zamerať a znemožniť mu jeho zámery. Cieľom je rozpoznať, čo manipulátor práve zamýšľa. Ak manipuláciu odhalíme, môžeme na ňu už istým spôsobom reagovať a brániť sa. [23]

Manipulovaný partner často aj naďalej prechováva nádej, že príjme svojho partnera, aby sa zmenil. Nádej im dáva trpezlivosť a opätovne sa pokúšajú vzťah nasmerovať pozitívnejšie. Ich úsilie im neraz prinesie ešte väčšie trápenie a tak sa pre nich ich vzťah stane nezvládnuteľným stresorom. Prvá vec, s ktorou môžu partneri – obete pracovať – je neočakávať zmenu a prestať dúfať v zázračný obrat v manipulátorovom správaní. Premeny manipulatívnych osobností sú nesmierne vzácnym javom. Obete ďalej na vzťahu pracujú. Ostávajú však v tom úsilí osamote. Strácajú spontánnosť, autenticitu a slobodu. Ak manipulovaný partner príjme fakt, že vzťah nezachráni, prestane byť citlivý na partnerove slová a činy. Nakoniec sa začne jeho manévrom smiať. Znamená to, že sa ho celá situácia už nedotýka rovnako, ako sa nedotýka ľudí ľahostajných voči manipulátorom. Už neočakáva, že sa partner uzdraví. Je to doposiaľ jediný spôsob, ako vo vzťahu s manipulátorom neprežívať emocionálnu bolesť[24]

Technika kontramanipulácie
Existuje neurčitý, povrchný spôsob komunikácie, ktorý umožňuje nezaujímať jasné stanoviská a k ničomu sa nezaväzovať. Vychádza z asertívneho správania. Ide o takzvané zahmlievanie. Používa ho veľmi často sám manipulátor, no aj ľudia, ktorí sú k manipulácii ľahostajní. Tí si tento postup volia intuitívne. Kontramanipulácia umožňuje svoje reakcie priebežne prispôsobovať manipulátorovmu správaniu. Niekedy sa uplatní neurčitá, hmlistá odpoveď, inokedy je vhodnejšia humorná alebo ironická poznámka, v inej situácii zasa rázne odmietnutie. Komunikácia vychádza z pozorovania ľudí, ktorí si s manipulátormi poradia najlepšie, to znamená ľudí, ktorých manipulácia a provokácia necháva ľahostajných. Títo jedinci nie sú v emočnej rovine citliví na útoky, kritiku, vyhrážky a ďalšie nebezpečné prostriedky vedúce k destabilizácii a reagujú na ne podobným spôsobom. Manipulatívna osobnosť sa rýchlo odpútava od ľudí, ktorí nereagujú na jej nátlak alebo prinajmenšom na snahu vyvolať destabilizujúce emócie. Manipulátor sa nemôže cítiť dôležitý alebo nadriadený v styku s človekom, ktorý je ľahostajný k manipulácii, pretože ten nereaguje ani na menej rafinovanú provokáciu. Priaznivé účinky kontramanipulácie závisia taktiež od toho, či bol konkrétny jedinec už v minulosti obklopený manipulátorom, alebo či ich je v jeho okolí viac. Partner v roli manipulátora býva prekvapený, ak mu začne predtým manipulovaný partner odpovedať sebaisto. Manipulátor to nesie ťažko, je možné, že bude partnera ďalej provokovať, aby opäť reagoval podľa jeho predstáv. Partner v úlohe obete si musí takisto spracovať pocity viny, ktoré pravdepodobne pocíti, keď sa bude náhle prejavovať ako ľahostajný človek, bez srdca, neľudský a zlý. Všetky tieto označenia sú mylné, hoci si to o sebe podvedome manipulujúci partneri myslia. Samotný manipulátor ich z toho bude obviňovať, aby partnera donútil zaujať defenzívny postoj. Preto je vhodnejšie na akýkoľvek osobný útok použiť kontramanipulujúcu odpoveď: „Ak si niečo také chceš myslieť, tak si to pokojne mysli.“ Slová, ktoré v kontramanipulácii obeť volí, sú dôležité, pretože odrážajú jeho duševný stav. [25]

Emočný stav, v ktorom sa partner v úlohe obete ocitá, keď musí čeliť provokáciám, manipulatívnym stratégiám alebo len znášať manipulátorovu prítomnosť, nie je totiž zďaleka neutrálny. Jeho partner cíti, ako ho manipulátor vyvádza z rovnováhy. Spätná väzba pre manipulatívneho partnera, že rozpráva agresívne, nekoherentne, podivne a deštrukčne, nieje manipulátorom reflektovaná. Odpoveď býva obyčajne pohotová na podkladene koherentných argumentov spočívajúcich na mylných základoch, ktoré sa zdajú logické. Manipulátorova odpoveď často zasahuje obeť, lebo manipulátor sa bude ospravedlňovať, alebo ďalej tvrdiť, že má pravdu. Obete sa zmocní zlosť, ktorá narastá, čím viac manipulátor prevracia argumenty svojho partnera. Slovný súboj nikam nepovedie. Nakoniec mu síce partner povie, čo si myslí, no nervozita, ktorej sa úporne bráni, manipulátorovi len dokazuje, že mu chýba sebaistota. [26]

Cieľom kontramanipulácie je manipulujúcemu partnerovi odpovedať tak, akoby komunikácia nezanechávala nijaké stopy na obeti. Manipulátor by tak mal svojho partnera aj vnímať. Pohráva sa so slovami a ich nejasnými významami, spolieha sa na ich moc. Obeť by mala používať rovnaké slová a tým vyrovnať pozíciu s manipulátorom. [27]

Transakčná analýza
Medzi možnými riešeniami manipulatívneho vzťahu opíšme aj transakčnú analýzu v súvislosti s jej predikciou manipulácie medzi partnermi na základe komunikačných vzorcov v ich partnerstve.

Transakčná analýza je ucelenou teóriou, ktorá zahŕňa teóriu osobnosti, teóriu komunikácie a psychoterapeutickú školu, predstavovanú dnes Medzinárodnou spoločnosťou pre transakčnú analýzu (ITAA). Jej aplikácia je možná nielen v liečbe psychických a psychosomatických porúch, ale aj pri ceste za systematickým rastom osobnosti a ako prostriedok k porozumeniu medziľudskej komunikácii. Úspešne sa využíva na optimalizáciu medziľudských vzťahov a ovplyvňovanie rozvoja efektivity skupín či organizácií. [28]

Princípy, ktoré využíva transakčná analýza, sú tieto: štrukturálna analýza, analýza transakcií, analýza hier a analýza životných scenárov. Transakčne analytická psychológia osobnosti sa zameriava na tú časť ľudskej psychiky, ktorá je dostupná nášmu vedomiu, a ktorá sa označuje ako Ja alebo Ego. Transakčná analýza sa preto radí do skupiny takzvanej ego-psychológie, ktorá sa venuje dejom spracovateľným naším vedomím a nepátra po hlbinných nevedomých štruktúrach. [29]

Ego-stav je koherentný systém myslenia, cítenia, správania a neverbálnych prejavov. Model ego-stavov predstavuje tri spôsoby, akými ľudia prejavujú svoju osobnosť: ego-stav rodič, ego-stav dieťa a ego-stav dospelý. Konanie vychádza vždy z jedného ego-stavu osobnosti. [30]

„Najdôležitejšie je uvedomiť si, že v prípade zhubnej manipulácie vo vzťahu sa manipulátor a manipulujúci dostávajú do pozície rodič a dieťa. V každom človeku je schovaný rodič, dieťa aj dospelý. Rodič, to je správanie, ktoré sme prevzali od rodičov v detstve, dieťa v nás má rovnaké reakcie, aké sme mali, keď sme boli malí a len dospelý sa dokáže správať a rozhodovať na základe vlastného rozumu. Vždy, keď jeden z partnerov začne vystupovať v úlohe rodiča, ten druhý by sa mal uberať do pozície dospelého. To je jediná cesta, ako sa vyhnúť hádkam a manipuláciám.“ [31]

 

Transakcia sa skladá z podnetu jednej osoby a z reakcií druhej, ktoré sa stávajú ďalšími podnetmi, na ktoré treba reagovať. Cieľom analýzy je zistiť, ktorá časť človeka – Rodič, Dospelý alebo Dieťa – je pôvodcom podnetu a reakcie. [32]

 

Vyrovnanie síl vo vzťahu manipulátor – manipulovaný
Scottová [33] je presvedčená, že partnerská či manželská terapia je úspešná len za predpokladu, ak si spoločné šťastie prajú obaja partneri. V 90 percentách prípadov tento návrh nepochádza od jedinca s manipulatívnymi rysmi. Takýto jedinec bude opakovane a naliehavo odporúčať manipulovanému partnerovi, aby si zašiel za psychológom alebo psychiatrom.

Ak niekto navrhuje spoločne podstúpiť terapiu, znamená to, že prechováva nádej na trvalé zlepšenie. Je odhodlaný zamyslieť sa nad sebou, snažiť sa a dá manipulátorovi najavo, že je najvyšší čas, aby s pomocou schopného terapeuta urobil to isté. Navrhovanú terapiu manipulátor v 80 percentách odmietne. Buď to nepovie jasne, alebo odpovie vyhýbavo a podsúva logické dôvody, prečo od terapie odstúpil. No aj v prípade, ak manipulátori podstúpili terapiu, nasadili si často masku a snažili sa terapeuta okúzliť. Terapeut sa stáva nedobrovoľným svedkom jedného z obvyklých scenárov partnerského spolužitia, kde jeden z partnerov kategoricky popiera činy a úmysly, ktoré mu druhý pripisuje. Terapeut, ktorý nie je s problematikou manipulácie dobre oboznámený, len s ťažkosťami rozpozná klamstvá, prekrúcanie skutočnosti a premenu kata na obeť. Takzvaná empatická neutralita spojená s prácou terapeuta posilňuje v manipulovanom partnerovi pocit osamotenia. Ak sa terapeut neodváži jasne poukázať na perverzné a deštruktívne procesy prebiehajúce v konkrétnom „láskyplnom“ vzťahu, manipulátorov partner sa cíti úplne nepochopený. Obeť pokračuje v terapii v nádeji, že sa niečo zmení, no už sa nesnaží za každú cenu vypovedať o konkrétnych detailoch. Terapeut prestane dostávať informácie, ktoré potrebuje. Ak by však terapeut dokázal za manipulátorovými maskami a predstieraním odhaliť manipuláciu, manipulátor terapeuta odvrhne, pretože principiálne neznáša, keď niekto prehliada jeho praktiky. [34]

Terapeut musí problému rozumieť. Kľúčovým faktom je to, že podstatou manipulácie je egoizmus. Tento sa často spája s pocitom menejcennosti. Táto kombinácia potom vedie k potrebe uplatniť sa na úkor druhého a táto potreba sa stáva motiváciou ku komunikácii – takzvaná „presilová motivácia“. Komunikácia potom býva často manipulatívna. Pri pomoci manipulovanému ho treba priviesť k takej stabilite, aby manipulácii vedel odolávať s čistým svedomím. Psychológia hovorí v týchto prípadoch o asertivite, ktorej „podstatou je vecný a neústupný komunikačný štýl, ale aj takzvaný podporný vzťah k partnerovi v komunikácii“. Asertivita sa niekedy stáva komunikačným manévrovaním v napätých situáciách. Asertívny človek dokáže vecne čeliť neoprávnenej kritike aj manipulácii. Medzi „asertívne práva“ patrí aj právo, ktoré hovorí, že keď niečo urobíme za druhého, potom je to jedine z nášho slobodného rozhodnutia. Toto právo je ochranou proti manipulácii. Problém manipulovaného spočíva v tom, že nedokáže odmietať, hovoriť nie. Často nevie odhaliť manipulačný prístup osoby, ktorá prišla s manipulačnou žiadosťou. Neuvedomuje si ani následky a dôsledky spolupráce s manipulátorom, a preto podlieha tlaku svojho svedomia a tlaku, ktorý naňho vytvára manipulátor. V tomto bode sa stretávame s častým spôsobom manipulácie, s manipuláciou vinou. Manipulovaný sa cíti byť povinný vyhovieť požiadavkám manipulátora. Ak to neurobí, prežíva pocity viny. Toto sa často deje v náboženskej manipulácii a vyúsťuje to až do straty osobnej slobody. Obeťami manipulácie sa, žiaľ, často stávajú citliví, altruistickí, inteligentní a vzdelaní ľudia. [35]

Psychológovia a psychoterapeuti môžu na základe svojich skúseností predvídať, že pri kontramanipulácii a asertívnom správaní obvykle dôjde k dvom záverom. Pasívny partner už nikdy nebude obeťou. A opakovaným používaním techník v trvalom vzťahu „manipulátor – manipulovaný“ môže zmeniť manipulatívne správanie k lepšiemu. V lepšom prípade manipulátor nebude schopný ďalej získavať partnerovu energiu. V horšom prípade manipulátor dostane späť negatívnu energiu, ktorú sa snažil pôvodne predať partnerovi. Niekedy sa však vzťah poznamenaný manipuláciou napriek veľkému úsiliu predsa len nezlepší, a to dokonca ani vtedy, ak manipulovaný partner vyskúša všetky známe metódy, ako sa vyrovnať s manipuláciou.[36]

L i t e r a t ú r a

BERNSTEIN, A.: Citoví upíři. Praha: Motto 2008.
CLOUD, H., TOWNSEND, J.: Hranice v manželstve. Bratislava: Porta libri 2007.
Edmuller, A., Wilhelm T.: Nenechte sebou manipulovat! – Jak rozpoznat manipulaci a prosadit svou vůli.Praha: Computer Press 2000
FABIÁN, D.: Od násilia k manipulácii. In: Fénix, roč. 5, 2000, č. 5, s. 9 – 11.
FORWARDOVÁ,S., FRAZIEROVÁ, D.:Citové vydírání. Jak ho rozpoznat aubránit se mu. Praha: Motto 1999.
GREEN, G. H.: Přestaňte být manipulováni. Praha:Pragma 2000.
HARRIS, T.: Já sem OK, ty jsi OK. Praha:Pragma 1997.
HIRIGOYENOVÁ, M.: Psychické týranie. Bratislava: Sofia 1998.
HONZÁK, R.: Psychosociálne aspekty komunikácie.[online]. URL: www.pace.cz/getfile.php?id=16&part=1&fmt=pdf.
KLIMEŠ, J.: Obrany proti manipulacím obchodníků. In: Psychologie Dnes, roč. 8, 2000, č. 10, s. 12 – 14.
KLIMEŠ,J.: Partneři a rozchody. Praha: Portál 2005.
MATĚJKOVÁ, E.: Jakřešit konflikty a problémy v partnerských vztazích. Praha: Grada2007.
NAZARE-AGA, I.: Láska a manipulace. Praha: Portál 2003.
NAZARE-AGA, I.: Nenechte sebou manipulovat. Praha: Portál 1999.
NOVÁK, T., Capponi, V.: Asertivně do života. Praha: Grada 1994.
NOVÁK, T.: Přestaňte se podceňovat! Praha: Grada 2005.
POSPÍŠIL, M.:Slovní manipulace v komunikaci, jak vyzrát nad lží a chytráctvím – aneb jak rychle, vtipně a efektivně reagovat a vyhrát, jak bravurně zvládat těžké situace. Praha: Grada 2000.
PRAŠKO, J.: Asertivitav partnerstve. Praha: Grada 2005.
SCOTTOVÁ, Ch.: Je-li láska hra, pak má tato pravidla. Praha: Columbus 2000.

P o z n á m k y


[1] SCOTTOVÁ, Ch.: Je-li láska hra, pak má tato pravidla. Praha:Columbus 2000.
[2] Tamže.
[3] Matějková, E.: Jak řešit konflikty a problémy v partnerských vztazích. Praha: Grada 2007.
[4] Cloud, H., Townsend, J.: Hranice v manželstve. Bratislava:Porta libri 2007.
[5] Green G. H.: Přestaňte být manipulováni. Praha: Pragma 2000.
[6] Fabián, D.: Od násiliak manipulácii. In: Fénix, roč.5, 2000, č. 5, s. 9 – 11.
[7] Novák, T., Capponi, V.: Asertivně do života. Praha: Grada 1994.
[8] Bernstein, A.: Citoví upíři. Praha: Motto 2008.
[9] Tamže.
[10] Tamže.
[11] Edmuller, A., Wilhelm T.: Nenechte sebou manipulovat! – Jak rozpoznat manipulaci a prosadit svou vůli. Praha: Computer Press 2000
[12] Forwardová, S., Frazierová, D.: Citové vydírání. Jak ho rozpoznat a ubránitse mu. Praha: Motto 1999.
[13] Pospíšil, M.: Slovní manipulace v komunikaci, jak vyzrát nad lží a chytráctvím –aneb jak rychle, vtipně a efektivně reagovat a vyhrát, jak bravurně zvládattěžké situace. Praha: Grada 2000.
[14] Nazare-Aga, I.: Láska a manipulace. Praha: Portál 2003.
[15] Tamže.
[16] Green G. H.: Přestaňte být manipulováni, c. d..
[17] KLIMEŠ, J.: Partneři a rozchody.Praha: Portál 2005.
[18] Nazare-Aga, I.: Nenechte sebou manipulovat. Praha: Portál 1999.
[19] Praško, J.: Asertivita v partnerstve. Praha: Grada 2005.
[20] Pozri Josette Stanké. In: Nazare-Aga, I.: Láska a manipulace, c. d.
[21] Nazare-Aga, I.: Láska a manipulace, c. d.
[22] Matějková, E.: Jak řešit konflikty a problémy v partnerských vztazích.Praha: Grada 2007.
[23] Hirigoyenová, M.: Psychické týranie. Bratislava: Sofia 1998.
[24] Edmuller, A., Wilhelm T.: Nenechte sebou manipulovat! – Jak rozpoznat manipulaci a prosadit svou vůli, c. d.
[25] Nazare-Aga, I.: Nenechte sebou manipulovat, c. d.
[26] Tamže.
[27] Tamže.
[28] HONZÁK, R.: Psychosociálne aspekty komunikácie. [online]. URL: www.pace.cz/getfile.php?id=16&part=1&fmt=pdf.
[29] Tamže.
[30] Tamže.
[31] Fabián, D.: Od násilia k manipulácii,c. d.
[32] Harris, T.: Já sem OK, ty jsi OK. Praha: Pragma 1997.
[33] Scottová, Ch.: Je-li láska hra, pak má tato pravidla, c. d.
[34] Tamže.
[35] Forwardová, S., Frazierová, D.: Citové vydírání. Jak ho rozpoznat a ubránit se mu, c. d.
[36] Green G. H.: Přestaňte být manipulováni, c. d.

Mgr. Martina Lipovská
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Trnave
lipovska.martina1@gmail.com