Na túto otázku odpovedá trojdielna monografia z pera Marie Voždovej a Jiřiny Matouškovej pod názvom Francouzské tisky v arcibiskupské zámecké knihovně v Kroměříži. Monografia je výsledkom ročného výskumu v knižnici kroměřížskeho arcibiskupského zámku, počas ktorého Marie Voždová spolu s tímom doktorandov a študentov francúzskej filológie urobili bibliografický súpis a spracovali všetky tituly nielen priamo napísané vo francúzskom jazyku, ale aj do francúzštiny či z francúzštiny preložené.

Ako uvádza Marie Voždová v prvej z úvodných štúdií, arcibiskupská zámocká knižnica v Kroměříži, založená v roku 1694, obsahuje cez deväťdesiat tisíc zväzkov, z čoho samotných francúzskych titulov tam môžeme nájsť približne deväť tisíc. Prevažnú časť tvoria pochopiteľne knihy z teologickej oblasti, týmto sa však monografia z dôvodu ich množstva a špecifického charakteru nevenuje. „Laickú“ časť francúzskeho knižného fondu tvorí približne tisíc dvesto titulov, pričom majoritne sú v ňom zastúpené diela datujúce z 18. a 19. storočia. Najstaršia kniha však datuje približne z polovice 16. storočia, najmladšia naopak z polovice 20. storočia. Ich klasifikáciu a podrobný popis nájdeme v publikácii rozdelenej do troch dielov, zodpovedajúcim vždy inému tematickému zameraniu: prvý diel je venovaný spoločenskovednej a náučnej literatúre, druhý diel sa zaoberá krásnou literatúrou a napokon v treťom diele sú zahrnuté takzvané populárne dobové žánre, ako sú životy, pamäti, listy a cesty. Jednotlivým bibliografickým súpisom predchádzajú úvodné štúdie, v ktorých autorky veľmi prehľadne a erudovane syntetizujú informácie tvoriace samotné ťažisko publikácie. Sprevádzajú tak čitateľa rôznymi tematickými oblasťami alebo žánrami, zoznamujú ho s najvýznamnejšími titulmi či autormi, a dávajú do pozornosti mnohé knižné rarity svedčiace o pestrosti, no najmä o bohatstve francúzskeho knižného fondu kroměřížskej arcibiskupskej zámockej knižnice.

Prvý diel monografie pod názvom Společenskovědní a jiná nauková literatura je najobsiahlejším z troch súpisov: abecedne zoradených a okomentovaných je v ňom 668 diel. Autorkou tejto časti je Marie Voždová, ktorá v už spomínanej úvodnej štúdii čitateľom približuje knižný fond spoločensko-vednej literatúry z hľadiska tematického rozdelenia. Až tretinu titulov tvoria knihy s historickou tematikou, pričom najčastejšie sa vyskytujú diela mapujúce vládu Ľudovíta XIV., no i obdobie Revolúcie či vlády Napoleona I. Zastúpené sú aj politické vedy, rôzne diplomatické dokumenty či sprievodcovia diplomaciou. Zaujímavosťou z tejto oblasti je Napoleonov Občiansky zákonník z roku 1808. V menšej miere sú v knižnici zastúpené filozofické traktáty, avšak nechýbajú diela veľkých mysliteľov ako Descartes, Pascal, Voltaire, d’Holbach či iní. Nachádza sa tu aj kompletné 17-zväzkové vydanie Encyklopédie. Marie Voždová ďalej uvádza diela s tematikou architektúry a špeciálne o výsadbe a údržbe záhrad (záhrada kroměřížskeho zámku je na zozname UNESCO), traktáty z prírodných vied (zaujímavosťou je napríklad mnohozväzkové vydanie Buffonovej Histoire naturelle z roku 1802), zemepisnú literatúru, literatúru z oblasti matematiky, chémie a fyziky (napríklad početné diela zaoberajúce sa problematikou elektriny), ale aj knihy o dejinách umenia či teórii hudby, rôzni sprievodcovia po pamiatkach, múzeách a galériách. Nechýbajú ani diela praktickejšieho rázu, s radami o hospodárení, kulinárstve, stolovaní, medicíne a liečiteľstve, no i knihy o etikete, spoločenskom správaní či hrách. Autorka vyzdvihuje aj bohatú numizmatickú literatúru, napríklad katalóg mincí a medailí z celého sveta od komtesy Douair de Bentinck, ktorý je v knižnici raritou, pretože je jediným dielom odbornej literatúry napísaným ženou. Napokon spomeňme knihy venované výstavbe a organizácii knižníc, či už majú teoretický charakter, alebo sú venované konkrétnym dobovým súkromným knižniciam. Množstvo a rôznorodosť francúzskych odborných titulov tak svedčia o intelektuálnej rozhľadenosti olomouckých arcibiskupov ako aj o ich záujme o francúzsky jazyk.

Krásná literatura je druhým dielom monografie, ktorý spracovala a úvodnú štúdiu k nemu napísala Jiřina Matoušková. Skúmaný korpus francúzskej beletristickej literatúry obsahuje 258 titulov, pričom asi pätinu z nich tvoria preklady do francúzskeho jazyka. Autorka čitateľom predstavuje beletristický súpis cez jednotlivé literárne žánre. Najväčšie zastúpenie má nepochybne román. V zámockej knižnici nájdeme diela tých najznámejších autorov 17. a 18. storočia: štvrtú časť slávneho pastorálneho románu Astrée od Honorého d’Urfé, dva barokové romány od Georgesa a Madeleine de Scudéry či známe satirické romány z toho istého obdobia od Antoina Furetièra a Paula Scarrona. Nechýbajú ani dva tituly najvýznamnejšej klasicistickej autorky, Madame deLafayette, a to Zaïde a La Princesse de Montpensier. Diela ženských autoriek tvoria pomerne početnú skupinu beletristického knižného fondu; spomeňme napríklad Madame d’Aulnoy, Madame Riccoboni, Madame deVilleneuve či Madame de Genlis. Z autorov 18. storočia nemožno opomenúť Fénelona (ktorého výchovný román LesAventures de Télémaque sa v knižnici nachádza až v troch rôznych vydaniach), no najmä dvoch najvýznamnejších autorov prvej polovice storočia osvietenstva, Pierra de Marivaux a abbého Prévosta. Epištolárna literatúra je zastúpená svojím vrcholným dielom, šesť zväzkovým vydaním listov Madame de Sévignésvojej dcére; zaujímavou akvizíciou je aj Voltairova osobná korešpondencia z rokov 1734 – 1738. Z ďalších prozaických žánrov sa v zámockej knižnici nachádzajú kratšie žánre: poviedky, bájky a novely. Okrem rôznych takzvaných „nouvelles historiques et galantes“ zaujme predovšetkým 12-zväzkové vydanie Gallandovho prekladu Tisíca jednej noci. 19. storočie je zastúpené najmä dvomi titulmi Françoisa-Reného de Chateaubriand, Génie duchristianisme a Mémoiresd’outre-tombe. Napokon z literatúry 20. storočia sa v knižnici nachádza iba jeden titul, román La Déesse od nie príliš známeho autora Jeana Muraya z roku 1946. Ako uvádza ďalej autorka, poézia je najmenej zastúpeným žánrom v zámockej knižnici; titulov je málo a sú veľmi rôznorodé. Väčšiu skupinu tvorí dramatická literatúra, kde môžeme nájsť súborné vydania diel tých najvýznamnejších autorov, akými sú Corneille, Racine, Molière, Voltaire, Diderot a iní. Patrí sem taktiež najobsiahlejšie dielo beletristickej literatúry, 17-zväzkový súbor divadelných hier s názvom Théâtre françois, obsahujúci hry najznámejších autorov rôznych období. Napokon nesmieme zabudnúť na množstvo cenných titulov preložených do francúzštiny: z gréčtiny nájdeme najmä preklady Plutarcha, z latinčiny preklady Ovidia alebo Vergilia. Taliančina je v knižnici zastúpená napríklad prekladom Ariostovho Zúrivého Rolanda, španielčinu reprezentuje samozrejme Cervantesov DonQuijote, ale aj známy rytiersky román Amadis de Gaule. Nechýbajú ani zaujímavé anglické tituly, napríklad Swiftov Guliver či Richardsonova Pamelav preklade abbého Prévosta. Z nemčiny je preložené iba jedno dielo, naproti tomu preklady francúzskych autorov sa v knižnici nachádzajú výhradne v nemeckom jazyku.

Posledný diel monografie, opäť z pera Marie Voždovej, má podnázov Populární dobové žánry: životy, paměti, listy a cesty. Ide celkovo o 275 titulov, ktoré sa vyznačujú špecifickým charakterom na pomedzí odbornej a krásnej literatúry. Z tohto dôvodu sa autorky rozhodli vyčleniť im samostatný priestor. Ako sme videli pri prvých dvoch dieloch monografie, aj tu pochádza majoritné množstvo titulov z obdobia 18. a 19. storočia. Podstatnú časť historických dobových žánrov tvoria„životy“. Ide predovšetkým o biografie veľkých francúzskych panovníkov, no obľúbené sú aj životy významných predstaviteľov moci ako kardinál Richelieu či kardinál Mazarin; v arcibiskupskej knižnici sú pochopiteľne zastúpené aj životy významných cirkevných predstaviteľov a mnohé hagiografie. Pamäti alebo memoáre sú dvojakého druhu: môže ísť o diela napísané autormi, ktorí boli s týmto cieľom vybraní a ich úlohou bolo vyzdvihnúť obdobie vlády toho-ktorého panovníka (tieto memoáre nájdeme napríklad z obdobia vlády Ľudovíta XVI. alebo Napoleona I.); môže ísť takisto o pamäti, ktoré po sebe zanechali samotní predstavitelia politického a cirkevného diania (v knižnici sa nachádzajú napríklad pamäti kniežaťa de Rohan z obdobia vlády Henricha IV., alebo pamäti Michela de Castelnau z obdobia regentstva MárieMedicejskej). Kuriozitou sú takzvané Annalesgalantes, memoáre podané formou milostných príbehov, vydané v Paríži roku 1677. Ďalším nesmierne obľúbeným dobovým žánrom je korešpondencia. V zámockej knižnici okrem troch teoretických pojednaní o epištolárnom umení sa nachádza rôzna dobová oficiálna korešpondencia (zaujímavosťou sú napríklad publikované listy kardinála Mazarina a španielskeho ministra Luisa de Haro o pyrenejskom mieri z roku 1690), a samozrejme súkromná korešpondencia slávnych osôb (napríklad listy Madame de Maintenon, Voltairove listy Rousseauovi či Napoleonove listy Jozefíne počas ťaženia do Talianska). Poslednou skupinou dobových žánrov je cestopisná literatúra. V zámockej knižnici sa nachádzajú publikácie z putovaní po rôznych krajinách: v 18. storočí je stredom záujmu Amerika, v 19. storočí autori obracajú svoju pozornosť viac na Orient. Z putovaní európskymi krajinami je pochopiteľne najviac zastúpené Taliansko, a z ciest z Európy do Ázie stojí za zmienku dielo Alphonsa de Lamartina, prvé vydanie jeho cestovného denníka z roku 1835 obsahujúce spomienky a dojmy z cesty na Blízky východ. Napokon k objaviteľským snahám moreplavcov odkazujú dve diela o cestách okolo sveta.

Spísaný bibliografický materiál je teda veľmi bohatý a nasleduje za každou z troch úvodných štúdií. Tituly sú usporiadané abecedne podľa mena autora, pričom každé heslo pozostáva z dvoch častí. Prvá časť hesla obsahuje edičné údaje, meno autora, názov diela, miesto vydania, vydavateľa, rok vydania, počet strán, rozmer publikácie a signatúru. Takisto je uvedený kód lokalizácie daného diela v knižnici kroměřížskeho zámku. Špeciálne sú uvedené informácie, ak ide o anonymného autora, o autora publikujúceho pod pseudonymom, o autora preloženého diela a tak ďalej. V druhej časti hesla je uvedená stručná charakteristika zamerania a obsahu diela, prípadne iný potrebný komentár k autorovi či edícii.

Monografia Francouzské tisky v arcipiskupské zámecké knihovně v Kroměříži predstavuje nesmierne cenný prínos pre každý ďalší vedecký výskum v tejto oblasti, možno povedať až kruciálny, pretože ide o prvotný pramenný rešerš, aký dosiaľ v kroměřížskej zámockej knižnici v oblasti francúzskej literatúry nebol urobený. Môže tak slúžiť ako neodmysliteľný základ pre širšie bádanie v oblasti sociológie literatúry, či pre ďalšie rešerše v súkromných šľachtických knižniciach a prispieť tak k poznaniu intelektuálneho bohatstva stredoeurópskych krajín. Francouzské tisky v arcipiskupské zámecké knihovně v Kroměříži však nemusia byť zaujímavé výlučne len pre odborné publikum; naopak, vďaka erudovanému a prehľadnému úvodnému spracovaniu Marie Voždovej a Jiřiny Matouškovej predstavuje táto publikácia zaujímavé čítanie aj pre širšie publikum, ktoré sa tak môže oboznámiť s literárnymi pokladmi ukrytými za stenami národných historických knižníc.

Mgr. Andrea Tureková, PhD.
Katedra románskych jazykov a literatúr
Pedagogická fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave
Račianska 59
813 34 Bratislava
andrea_turekova@yahoo.fr